Unesená

,,Jana!" zakričala na mňa mama. ,,Počkaj, oblečiem sa." povedala som jej a utekala dole do kuchyne, kde fajne rozvoniavali raňajky. ,,Umyla si si ruky?" Pozrel na mňa otec a opýtal sa ma. ,,Áno" odpovedala som mu. ,,Neklam!" zhúkol na mňa otec. ,,Nechápem, načo si mám umyť ruky, keď som sa len teraz zobudila a obliekla sa. Nič iné som neurobila, len sa obliekla. Čo je na tom až také zlé?" ,,Nebuď drzá, lebo to oľutuješ." Môj otec bol vždycky výbušný, keď sa mu nepáčila pravda. ,,Čo mi urobíš? Zmlátiš ma, ako to vždy robíš? Len za to, že som ti povedala pravdu a môj názor? Jasné, veď nič iné nevieš!" Vyšlo zo mňa, ani neviem ako. ,,Jana!" Zakričala na mňa mama. Ja som sa zobrala a išla som do izby. S mojím otcom nevychádzam od mala. Dokonca si pamätám, ako sme sa s bratom išli korčuľovať, a prepadol sa pod nami ľad. Ako inak vyslobodil len jeho. Ja som musela preplávať. Vten deň sa pohádal s mamou a od vtedy ma nenávidí. Kuba by nedal za nič. Dokonca celá rodina má rada len jeho, ja som odpad. Som len čierna ovca v rodine.

Po hádke som išla do školy. Celý deň som bola nešťastná s rannej hádky. Mala som krúžok a domov som sa vracala večer o 18:00 a to každú stredu. Už sa zotmievalo. Bývali sme v takej malej uličke na konci mesta. Vždy som sa bála chodiť tou uličkou večer. Cítila som nebezpečenstvo, no kašlala som na to. Ako som si tak pekne išla po chodníku, zrazu ma niekto chytil. Chytil ma za zadok, dal mi ruku na ústa a pritlačil ju. Zobral ma do dodávky, v ktorej mi zalepil ústa a zaviazal nohy aj ruky. Dosť to bolelo a ja som začala plakať. Kričala som, mikala som sa, ale on to ignoroval.

Takže, toto bola moja prvá časť, ak vás to bude baviť napíšem aj ďaľšiu. Môžete dať vote budem rada ❤