Unesená

10.časť

Nechápala som to. Ja? A tehotná? Veď ani neviem s kím. S Denisom? S jeho otcom? Nechápala som to.

Keď som konečne prišla domov, bol tam môj otec.
,,Tak som sa o teba bál, si v poriadku?" keď mi toto povedal bola som v šoku. Aj tak je to môj otec, obímla som ho.
,,Som v poriadku." povedala som mu. Ona sa usmial, ja na neho tiež.
,,a oci?!"
,,Prosím?"
,,Som tehotná, znásilnili ma a ja neviem s kím som tehotná, boli tam totiž to dvaja."
,,Čože? Tak ty si tehotná a ani nevieš s kím? Že sa nehanbíš!"
Keď mi toto povedal, bola som rozhodnutá dať dieťa po pôrode na adopciu.

Otec s mamou sa rozprávali. V tom si otec zobral veci a odišiel preč.
,,Kam išiel?" opýtala som sa jej.
,,Budeme sa rozvádzať! Dieťa si necháš, nejak sa o neho postaráme."
,,Mami, ale veď..."
,,Žiadne ale veď. Už dávno som sa s ním plánovala rozviecť. Koly tebe a tvojmu bratovi som to však neurobila."

Teraz mám 18. Mám dcérku Ivetku, ktorá má už úžasné tri roky. Pôrod bol bezchybný. Otca nenavštevujem. Našla som si chalana, ktorého milujem a verím, že aj on mňa. O Ivetku sa stará spolu somnou a v budúcnosti plánujeme svadbu. Som rada, že to nakoniec dopadlo takto.

***

Takže, toto bol môj príbeh. Viem, že krátky, ale urobila som chybu, že som začala hneď tak zhurta a potom som už nevedela ako pokračovať. Tak čaute ❤😌 úžasne sa mi s vami spolupracovalo, a nedokázala by som to bez mojích úžasných kamarátov s kamarátiek. Určite napíšem ešte jeden ❤😙 čaau ❤👌😍