Unesená

6.časť

Ráno, keď sme sa Denisom zobudili, začalo pršať. Dokonca bola búrka a hmla.
,,Takto sa nedostaneme vonka z lesa."
Povedal mi Denis a pozrel sa na mňa sklamano.
,,Nebuď smutný Denis. Bude dobre. Aspoň si oddýchneme a potom, keď prestane pršať, pôjdeme hľadať cestu."
,,Na oddychovanie nie je čas!" povedal mi Denis, podal mi ruku a išli sme.

Už som nevládala.
,,Denis, trošku si oddýchnime je mi zima, nič nevidím a nevládzem." Denis sa na mňa len pozrel.
,,Na oddychovanie nie je čas!" zhúkol ma mňa Denis. Ja som ho zrazu akoby nepoznala. Sadla som si a začala plakať.
,,Janka, ja som to tak nemyslel." hovoril mi Denis, n na mňa to bolo veľa a odpadla som.

Keď som sa prebudila, bola som sama. Nikdto nikde. Len a ja a les. Zrazu som započula hlasy. Videla som moju mamu, ktorá ma volala k sebe.
Mne asi šibe. Hovorila som si v duchu.
,,Poď sem, Janka. Poď! Bude ti lepšie."
Vtom som zrazu pocítila ako ma niekto facka.
,,Jana, Jani, Janka počuješ?" Ja som zrazu otvorila oči a videla tam Denisa.
,,Aach, Jani, zľakol som sa, pulz si mala slabý." ja som nehovorila nič. Vtom som si uvedomila, aké je to biť mŕtvou. No prestala som to riešiť. Stále mi však nejšlo do hlavy. Veď moja mama je živá, prečo som ju uvidela? Alebo?
Bola som neskutočne zamyslená nad týmto.
,,Je ti niečo? Bolý ťa niečo?" opýtal sa ma Denis, so strachom v očiach.
,,Nie, v pohode." povedala som, aj keď som mala stále divný pocit. Povzdychla som si a išli sme.

Celú cestu sme sa nebavili.
,,Jani, čo ti je?" ja som ho ignorovala nemala som náladu a tvárila sa, že ho nepočujem.
,,Janka!" povedal ešte raz.
,,Čo?!" opýtala som sa.
,,Čo ti je som sa pýtal."
,,Nerieš."
,,Riešim."
,,Nie!"
,,Áno." Zasmiali sme sa a Denis ma pobozkal. A zrazu sme sa bozkávali oveľa viac. Až piam vášnivo. Bolo to to najkrajšie, čo som kedy zažila.

Po úžasne dlhom, vášnivom bozkávaní sa ma Denis opýtal.
,,Tak povieš mi už, čo ti je?"
Ja som konečne nabrala odvahu a povedala som mu to.
,,Vieš, vtedy, keď si ma oživoval, čo som odpadla?"
,,Áno, však odvtedy si taká divná."
,,No povedal si mi, že som strácala pulz.
A keď som spala, alebo no vtedy, keď sa mi ten pulz spomaloval, a myslel si, že už je po mne, videla som moju mamu. Ako ma volá k sebe a hovorí mi, že mám ísť s ňou, že mi bude lepšie."
Povedala som mu.
,,Haha!" zasmial sa Denis. ,,Kto ti to tak verí?" Keď mi toto povedal, povedala som si, že jemu už radšej nič nepoviem.
,,Fajn! Keď mi nechceš veriť, never mi. "
Zobrala som sa a išla som spať.

***

Ďalšia časť :-)) dúfam, že sa páči 🙆❤ prípade znova koment, či vás to vôbec baví 😄 a sorry, že je to také krátke, ale je u mňa kamoška, takžee 😆🙋🙆 a keď tak vote 😇