Unesená

2. časť

Plakala som až tak, že ma bolela hlava. Neskutočne. Keď sme došli, zaviedol ma do nejakej miestnosti, kde bol len prach. Bola tam nejaká posteľ, bola neskutočne tvrdá. Hneď ako mi odlepsil pásku z úst, nasledovali otázky: ,,Čo odomňa chceš? Načo som tu? Prečo si ma uniesol? Čo chceš so mnou ďalej? Prečo..." ,,Už mlč! Nevypytuj sa. Ty ostaneš tu. Ja budem vo vedľajšej chatke. Tu máš vodu, jesť ti zatiaľ nedám. Tašku máš spálenú, bude ti už na nič. Školu už nikdy neuvidíš, budeš tu. Odteraz si moja! Tu máš košeľu a nohavičky. Podprsensku ti nebude treba, ani nič podobné, tu sa nemáš komu páčiť. Je ti to jasné?" povedal. Ja som sa rozplakala, to už nikdy neuvidím nikoho?! Budem tu trčať? ,,O a, zabudol som. Platia tu niake tie pravidlá, ktoré sa dozvieš postupne. A za všetko, čo urobíš nesprávne budeš bitá!" Bolo to ako z nočnej mory. Neskutočne som plakala. Bolo to strašné. ,,Budeš robiť nejaké tie úlohy. Prvá bude tá, že pozametáš. A to hneď zajtra, je ti to jasné?" ja som mlčala. ,,No je ti to jasné?" zhúkol na mňa. ,,A-a-ano." odpovedala som. Nasledujúcu noc som vôbec nespala. Bola som stále v strese. Zrazu som započula toho chlapa ,,Dobré ráno sa praje!" povedal mi, takým prísnim hlasom. Bála som sa ho, tak som odpovedala dobré. ,,Ber si metlu!" zakričal na mňa. Ja som ju zobrala a začala zametať. Po chvíli ked som sa zohínala sa dosť pozeral na môj zadok, čo mi bolo nepríjemné. Mala som len 15 rokov. Po chvíli ma zaň chytil. Ja som sa zľakla a dala mu facku. Nebolo to príjemné a tá facka bola len preto, že som sa zľakla. On sa nahneval, a zobral ma do postele kde ma priputal a vyzliekol. No spala som len v nohavičkách a nebolo to prijemne. Zrazu mi vyšlo more sĺz. ,,Za každú chybu budes potrestaná, zabudla si?" povedl a zasmial sa. Ja som len plakala a plakala. Už ma bolela hlava. Až tak som plakala. Ten chlap to uz somnou nemohol vydržať, prišiel ku mne a utešoval ma, nechapala som prečo. ,,Ja ťa utíšim a pobavím, dobre?" Opýtal sa ma a ja som nechápala prečo. Iba som na neho pozerala a bála sa čo urobí. Zrazu mi začal zvliekať nohavičky. Mikala som sa, ale on mi hovoril, že som krásna a že sa nemám báť. Vten čas som mala asi tú najväčšiu traumu v živote. Bála som sa najhoršieho. Zrazu si na mňa ľahol. Začala som kričať ,,Nie! Prosím nie!" ,,Pšššt, maličká. Si krásna, nemikaj sa. Aj tak viem, že sa to stane. Teraz ťa krásne odpútam a ty mi zatancuješ. Dobre?" ,,Nie! Zabudni. Daj mi pokoj!" kričala som. Zrazu sa vyzliekol. Odpútal ma a oprel ma o stenu. Zrazu ma začal vášnivo bozkávať. Stále som sa mikala a kričala nech mi dá pokoj, no jemu to bolo jedno. Zrazu ma  pustil. Ja som len stála v rohu. Plakala som ako to išlo. Zapáli sviečku a zhasol svetlo. ,,Taak. A teraz môžeme pokračovať." Povedal mi. Stále som kričala, mikala sa, no on to igoroval a po vášnivom bozkávaní nasledovalo to, čoho som sa najviac bála. Znásilnil ma.

Takže 😊 toto bola ďalšia časť, prepáčte mi za tú úchylnosť😉
Poprípade vote alebo koment, čo by ste na tom zmenili 😊 čautee :))❤😍