Unesená

9. časť

Zrazu som počula kroky.
,,Tu mas jesť! A ak to nezieš, napchám to do teba nasilu!" povedal mi Denis. Ja som sa bála a jedlo schovávala do kúta.
,,Noo, vedel som, ze nie si až taká hlúpa."
,,Čo somnou chcete? Prečo ma tu držíte? Dajte mi už pokoj!" Hovorila som im, no oni ma ignorovali. stále som plakala a plakala.

Zrazu ma začala bolieť hlava. Odpadla som. Nič som si poriadne nepamätala.

Zobudila som sa v nemocnici. Prišiel doktor a opýtal sa ma, ako to všetko bolo, či si pamätám, čo sa stalo.
,,Tak, Janka?"
,,Áno."
,,Vieš mi poroprávať, čo sa stalo?"
,,Oni! Oni tam a to."
Bola som všoku. Ani som nevedela, čo trepem. Zrazu som tam videla mamu. Teraz ma nevolala. Ja som zaspávala.
Nič som si nepamätala.

Keď som sa zobudila. Bola som napojená na nejakom prístroje, ukazovalo to pulz srdca. Zrazu za mňou prišla mama.
,,Och, Janka!" povedala mi, obimla ma a začala plakať.
,,Kde to som?"
,,Si v nemocnici, operovali ťa. Bola si nezvestná, kde si bola?"
,,Uniesol ma nejaký muž a potom..." všetko som jej povedala.
,,Och, miláčik. Som rada, že si v poriadku." povedala mi mama a ja som bola šťastná, že je v poriadku. Prečo? Lebo som si spomenula na tú chvíľku, keď som odpadla a pulz sa mi spomaľoval.

Mamu zavolal doktor.
,,Mohla by ste, prosím?" mama išla. Ja som len ležala a bála sa, čo je somnou.

Čo sa dialo:
,,Jana, ona odpadla preto, lebo je tehotná. Bola niekoľko krát znásilnená. Zajtra ju už budeme môcť pustiť." povedal doktor.
,,Aha, no jasné o to dieťa sa postaráme."

,,Tak?" bola som zvedavá, čo ako.
,,Janka, si tehotná. Preto si odpadla, ale nemusíš sa báť miláčik. Spolu to zvládneme. Zajtra ťa pustia."
Bola som úplne všoku. Čo? Ja? Tehotná? Mám 15. Potrebujem sa venovať škole. Na dieťa som ešte mladá. A čo otec? Nechápala som to. V hlave som mala také myšlienky, že koniec.

***

Takže, môj príbeh sa blíži ku koncu 😊😙 určite znova koment a vote poteší tiež 😅 paa :-**