Unesená

3.časť

Bolo to neskutočne hrozné. Bála som sa. Keď to skončilo odišiel. Dal mi košeľu a nohavičky. Rýchlo som sa obliekla.

O takú hodinu prišiel späť. ,,Bolo to nádherné! Už dlho som niečotaké nemal. Určite si vyhladla. Tu máš chleba a mlieko."
,,Nechcem jesť!" odpovedala som. Hoci som bola hladná, nemala chuť jesť jeho jedlo.
,,Daj si! Viem, že to chceš." povedal mia ja som nemala na výber. Sadla som si k stolu a začala som jesť.
,,A čo bude ďalej?" opýtala som sa ho. Ani neviem, kde som nabrala toľko odvahy. Te chlap sa na mňa usmial. Ja som sa na neho neusmievala, ten chlap sa mi hnusil.
,,Si krásna, vieš o tom?" Hovoril mi to.
,,Hej, viem!" bolo to možno blbé mu niečo takéto povedať, ale bolo mi to jedno. Nemala som ho rada.
,,Vieš o tom, že ťa milujem?" keď sa ma toto opýtal, pomyslela som si, že je to zrejme nejaký úchyl. 
,,Keď ma tak miluješ, prečo ma nepustíš preč? Vieš ty o tom, že keď niekoho miluješ, chceš pre neho len to najlepšie?"
,,Máš len 15 rokov. Ty mi nebudeš kázať!" Zobral mi jedlo, mlieko a zabuchol dvere."

Asi som mala šťastie, ale zabudol zamknúť. Hneď som utiekla. Bola som celá šťastná, lenže vonku pršalo. Mne to bolo jedno, rýchlo som padala.

Keď sa už stmievalo, našla som nejaký ten bunker a išla do neho. Bolo to niečo ako brloh. Keď som tam vošla cítila som sa bezpečne. Bola som taká unavená, že som zaspala. Keď som sa zobudila, čakalo ma milé prekvapenie.

Takžee, ďalšia časť, viem že moc krátka, ale tak noo..😊❤nestíham.. Takže nezabudnite dať keď tak vote. A poteší aj koment, do ktorého mi môžete napísať, čo by ste zmenili 💝 čaute zatiiim 😇❤