Forced Marriage (h.s.)

Prológ

„Zlatko, si v poriadku?" Lucy mala opreté čelo o volant a zhlboka dýchala.

„Áno, to hneď prejde, len sa mi zakrútila hlava," pokúsila sa o úsmev. Starostlivo som sa na ňu pozeral. Nahol som sa po fľašku vody, ktorá bola na zadnom sedadle a následne jej ju podal.

„Ďakujem, Harry," napila sa a fľašku hodila za seba.

„Nestáva sa ti to nejako často? Ideme ku doktorovi!" Vyhlásil som. Nemohol som sa pozerať na to, ako jej je každú chvíľu zle a odpadáva. 

Bál som sa o ňu.

„Nie, Harry, netreba. Pôjdem tam zajtra, dobre?" Chytila ma za ruku a stiskla mi ju.

„No dobre." Nahol som sa k nej a pobozkal ju. Ruky mi premiestnila na vlasy a jemne za ne zaťahala. 

Vedela, ako na mňa. 

Opreli sme si čelá a usmievali sme sa. Ako som ju ja len miloval. Bolo mi jedno, čo si o nej myslia naši. Raz si ju vezmem. Keby bolo podľa mňa, beriem ju na úrad a je to. Ale ona to nechce. Chce, aby ju naši prijali.

„Nenechám ťa šoférovať v takomto stave. Poď si sadnúť na miesto spolujazdca."

„Nie, už mi je dobre, Harry. Už to nie je ďaleko." Prekrútil som očami.

„Nebuď tvrdohlavá."

„Povedala som a bodka." Následne zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla.

„Vidíš! Zasa ti je zle! Padaj si presadnúť!"

„Nie. Je mi dobre," milo sa na mňa usmiala a naštartovala. Že ona ma nikdy neposlúcha!

Boli sme asi kilometer od jej bytu. Lucy bola celá bledá a zhlboka dýchala. 

„Láska, vážne. Je ti zle. Zastav, prosím." Nechcel som, aby sa jej niečo stalo.

Autá sa začali valiť jeden po druhom. Nechápavo som hľadel na cestu, kde skoro každé auto prekračovalo rýchlosť.

Zabočili sme na ulicu, vlastne to bola skratka k jej bytu. Bola tam vážne úzka cesta. Vážne som túto cestu neznášal, keďže tam stále niekto havaroval, ale vedel som, že sa chce čo najskôr dostať domov, tak som radšej mlčal.

Prekvapil nás kamión, ktorý bol široký ako cesta. Valil sa po nej a ja som vystrašene hľadel.

„On do nás nabúra!" Vykríkol som. Bolo neskoro. Kamión do nás vrazil a auto sa prevrátilo. Spadlo presne do priekopy. Boli sme tam priklincovaný.

„Harry," Lucy plakala. „Neviem sa pohnúť. Pomôž mi, prosím." Snažil som sa dostať z toho priklincovania, ale nedalo sa. Cítil som unikajúci benzín.

„Harry, prosím,"

„Neviem sa pohnúť, Luc," začínali ma štípať oči. Kopal som nohami, ale nič. Netuším ako, ale podarilo sa mi odkopnúť palubnú dosku, ktorá ma tiesnila. Rýchlo som si vypol pás a utekal na jej stranu. Vedel som, že nemám veľa času. Benzín vytekal veľmi rýchlo. Snažil som sa otvoriť dvere, ale nešlo to.

Lucy na mňa pozerala tak čudne.

„Vydrž, láska. Vyslobodím ťa." Mohol som sa snažiť ako som chcel, ale nešlo to.

„Milujem ťa." Povedala a zatvorila oči.

„Aj ja teba. Vydrž to." Kopal som, búchal som.

„ Skloň hlavu!" Buchol som rukou do okna, ktoré sa rozpadlo na kúsky.

„Daj mi ruky!" Natiahla ku mne ruky a ja som ju ťahal. Musel som ju zachrániť. Bola moje všetko.

„Harry! Odstúp!" Vykríkla Lucy, keď to nemalo ďaleko od výbuchu. O pár sekúnd nato auto vybuchlo a ja som spadol som na zem a omráčene pozeral na horiace auto.

V ten deň nezomrela Lucy, ale aj ja.

Ahojte!

Dúfam, že sa vám prológ páčil :).

Na obrázku je Lucy (Teresa Palmer).

Čo sa pridávania týka, ešte som sa nerozhodla, či to bude každý druhý týždeň alebo ako, ale určite vám dám vedieť.

Majte sa!