Forced Marriage (h.s.)

6. Skicár

Faith's point view

Zišla som dole do kuchyni a upevnila si zásteru.

„Čo tu robíte, pani Faith?" Gazdiná na mňa prekvapene pozrela.

„Prišla som vám pomôcť." Popravde, už ma unavovalo neustále sedenie v tej debilnej izbe.

„Nevymýšľajte. Vy nepatríte do kuchyni. Mali by ste si nájsť nejaké priateľky a kávičkovať s nimi."

„Takýto život nie je pre mňa. Som zvyknutá pracovať. Čo treba urobiť?" Pobrala som sa k linke, kde bola zelenina.

„Čo už s vami. Očistite sú zeleninu. Ale varujem vás, ak vás tu prichytí pani Anne, zabije nás obe." Zasmiala som a do rúk vzala škrabku. Mysľou mi stále behal ten včerajší bozk. Aj preto som sa musela nejako rozptýliť.
Vlastne, nemala by som skákať až ku plafónu, že sa mi splnil ďalší z mojich snov týkajúci sa Harryho? Ak by som si bola istá, že to tak naozaj chcel, asi by som naozaj skákala.

„Faith! Čo tu robíš?!" Otočila som hlavu k mojej svokre a vzdychla si. Už to začína.

„Chcela som sa len nejako zamestnať. Nebaví ma stále sedieť v izbe a nič nerobiť."

„Faith, dcérka, odlož tú škrabku. Na toto tu máme slúžky. Tu nie si doma, mala by si si užívať život, aký teraz máš." Z rúk mi vybrala veci a už ma odvliekla z kuchyne.

„Vy ste si už zvykli, mama. Ale pre mňa je to niečo nové."

„Chápem ťa, ale teraz choď do svojej izby a rob si tam, čo chceš. Nech ťa už v kuchyni nikdy nevidím." Odolala som nutkaniu prekrútiť očami, ale predsa som ju poslúchla.

Vošla som do izby, ktorá mi skôr pripadala skôr ako väzenie, sadla si na pohovku a vybrala svoj skicár, kde som si kreslila budovy.

Vždy som túžila byť architektkou, ale nepodarilo sa mi to. Pred pár rokmi ma Liam prihlásil do jedného kurzu, kde som sa v tom zlepšila.

Pozrela som sa zboka na moje 'dielo' a dotiahla nejaké čiary. Prerušilo ma v tom klopanie na dvere. Skicár som sa snažila rýchlo niekde skryť, ale nestihla som to, pretože človek za dverami nečakal na pozvanie a jednoducho vošiel.

„Ahoj, Patricia. Čo tu robíš?" Skicár som skryla za chrbát a usmiala sa na ňu.

„Prišla som sa pozrieť, čo robíš a spýtať sa ťa, či máš niečo na zajtra večer naplánované. Niall a ja ťa chceme povodiť po meste, keďže Harry na teba kašle." Usmiala som sa nad tou ponukou a prikývla.

„Budem rada, Patricia. Cítim sa tu ako v zlatej klietke a navyše, vonku som bola len raz, keď sme šli pozrieť dedka do nemocnice." Sadla si ku mne a oprela sa.

„Neboj sa, zvykneš si na to. A keď už ako-tak budeš poznať mesto, budeš môcť ísť von aj sama."

„V to dúfam." Povrtela som sa na mieste a ponaťahovala si stuhnuté svaly.

„Čo to tu máš?" Vytreštila som oči a chcela jej niečo povedať, ale ona už mala skicár v ruke a prezerala si ho.

„Nie je to vôbec dobré, Patricia. Vráť mi to, prosím." Vlastne som sa za tie kresby hanbila.

„Toto, že nie je dobré?" S úžasom si to prezerala.

„Faith, ešte sa zastavím. Mám jeden nápad, potom ti to vysvetlím. A toto," zamávala skicárom vo vzduchu, „si beriem so sebou. Maj sa." Ruky som si založila vbok a pokrútila hlavou.

Toto dobre nedopadne.

****

„Faith, zlatko, ako sa máš?" Teta Elizabeht vstúpila do izby a pohladila ma po vlasoch, ktoré som sa snažila márne skrotiť.

„Dobre, teta, a ty?"

„Aj ja, moja. O čo sa snažíš?"

„Vidíš, stoja mi na všetky svetové strany a neviem čo s nimi." Skúmavo sa na mňa pozrela.

„Vieš čo? Obleč sa, odchádzame." Vyšla z izby. To naozaj všetci členovia tejto rodiny majú vo zvyku odísť bez vysvetlenia?
Povzdychla som si, ale šla som za ňou.

„Kam pôjdeme?"

„Ideme z teba urobiť krásavicu." O pár hodín som stála pred jedálňou so zosvetlenými a kratšími vlasmi, novým make-upom a štýlom.

„Rodinka, predstavujem vám novú Faith Styles." Vošla som dnu a venovala pohľad svojmu manželovi, ktorý na mňa prekvapene pozeral.

Viem, znova meškám a nejdem sa tu vyhovárať. Viem aj to, že časť je krátka, ale viac som splodiť nevedela. 

Čo myslíte, aký nápad má Patricia?