Forced Marriage (h.s.)

2. Pytačky

Faith's point of view

„Zlatko, urobila by si mi kávu, prosím ťa?" Ihneď som sa postavila z postele na ktorej som doteraz sedela a šla privítať starú mamu, ktorá prišla z dediny.

„Vitaj doma." Pomohla som jej zobrať dole kabát a dala ho na vešiak. Hneď potom som sa pobrala urobiť kávu.

„Kde máš brata?" Opýtala sa starostlivo.

„Netuším. Pravdepodobne neprišiel ani domov." Stará mama si len povzdychla. Liam, môj brat, bol vždy rebel. Nikdy nevedel sedieť doma, vždy niekde musel lietať.

„Netuším po kom je. Nepodobá sa ani na tvoju mamu ani na tvojho otca." Smutne som sa pousmiala. Rodičia zomreli pri autonehode, keď som bola ešte veľmi malá. Vôbec som si nepamätala ich tváre. V podstate nás vychovala stará mama, keď si nás vtedy zobrala pod svoje ochranné krídla a starala sa o nás.

„Ale za to ty, moja pekná, si celá tvoja mama. Vždy si mi ju pripomínala."  Položila som pred ňu kávu, sadla si k nej na gauč a chytila jej ruky do mojich.

„Aká bola?" Pamätala som si len jej červené vlasy a úsmev.

„Už odmalička mala krásne ryšavé vlasy ako máš aj ty. Bola veľmi dobrosrdečná, milá, pracovitá a odvážna. Všetko si to po nej zdedila." Chcela som niečo povedať, ale vtom zazvonila pevná linka. Ihneď som sa postavila a šla zdvihnúť.

„Prosím?" Ozvala som sa.

„Ahoj, Faith, je stará mama doma?"

„Áno, strýko Edward, hneď ti ju dám k telefónu." Strýko Edward bol mojím dobromilom. Zaplatil mi štúdia a pomáhal nám ako sa len dalo.

Zakričala som na starkú a tá hneď prišla. Ja som sa vybrala do mojej izby a zo šuplíka vybrala fotku na ktorej som bola s Harrym. Bolo to pred pár rokmi, keď začal pracovať v holdingu a strýko Edward mu chcel poukazovať miesto, kde to všetko začalo.

Pousmiala som sa a pohladila Harryho. Pravda bola taká, že vždy som preňho mala určitú slabosť. Bol ako moje zakázané ovocie. Vedela som, že ho nemôžem mať už len z toho dôvodu, že sme boli z odlišných svetov a on už určite zabudol, že pozná niekoho s menom Faith.

Povzdychla som si, fotku odložila na svoje miesto a šla za starou mamou.

„Prečo volal?" Vôbec sa mi nepáčil jej úsmev.

„Faith, zajtra prídu na pytačku." Zostala som na ňu prekvapene pozerať.

„Čože? A pre koho?"

„Pre Harryho." Moje srdce vynechalo zopár úderov a v mysli sa mi neustále opakovali tie dve slová. Pre Harryho. Pre Harryho. Pre Harryho.

„Ale no tak, stará mama, nerob si zo mňa srandu." Jednoducho to nemohla byť pravda.

„Nerobím, zlatko. Zajtra ťa prídu popýtať o tvoju ruku pre Harryho."

„Huh." Ešte stále som bola v šoku.

Začala som mať pocit, že moje prosby boli vyslyšané.

****

„Vitajte." Usmiala som sa na moju budúcu rodinu, ktorá práve prišla do nášho skromného domčeka. Čakala som aj Harryho, ale po ňom nebolo ani chýru, ani slychu.

„Ďakujem, moja." Strýko Edward ma pobozkal na obe líca. Po zdvorilostných frázach sa všetci posadili do obývačky. Šla som urobiť kávy a čaje a pritom sa až príliš blbo usmievala.