Forced Marriage (h.s.)

5. Nečakaný bozk

Harry's point view

Vošiel som do svojej kancelárie a poobzeral sa. Vôbec nič sa tu nezmenilo. Sadol som si za stôl a hneď otvoril šuplík v ktorom bola fotka Lucy.

Pohladil som ju na tvári, pohodlne sa posadil a zapozeral sa na tú krásu, ktorá mi patrila a len mojou vinou nebola na tomto svete. Pardon, neboli.

Oddal som sa spomienkam, a tak som si ani len nevšimol, že niekto vošiel do kancelárie.

„Harry." David mi mával pred tvárou. Zamrkal som, fotku odložil a pozdravil ho.
„Dúfam, že si pripravený znovu tomuto veliť. Priniesol som ti nejaké projekty, ktoré musíš schváliť" Musel som uznať, že práca mi tak trochu chýbala.

„Jasné, že som. Daj mi to, nech sa na to kuknem." David mi dal na stôl projekty a posadil sa oproti mne.

„Ako ti ide manželstvo? Si s Faith spokojný? Vieš, ako to myslím." S úsmevom som pokrútil hlavou. David bol na svoj vek dosť perverzný a vo všetkom vedel nájsť dvojzmysel. Preto som ho skôr bral ako priateľa a nie strýka.

„Faith sa ešte musí veľa naučiť, ale na to, že bola prvý krát s mužom, to nebolo zlé." Naozaj som nevedel skade beriem istotu, že Faith je panna. Veď predsa v tomto svete sa nájde len málo pán. 

„Toto zostane len medzi nami, ale Faith sa mi fakt páči. Má v sebe takú charizmu. A keby si ju niekto zobral do rúk, bola by to nie taká krásavica. Ale pst, lebo ma tvoja teta vystrelí na Mars." Zasmiali sme sa a ja som sklonil hlavu k projektom. Vtom mu zazvonil mobil a postavil sa zo stoličky.

„Musím ísť, Harry. Ozaj, dnes pustia otca, takže buď doma skôr." Len som prikývol a rozlúčili sme sa.

****

„Znova sa tu? Si horší ako žiarlivá priateľka." Louis mi už ani nevenoval pohľad, ale ďalej si robil svoje.

„Nesťažuj sa. Veľmi dobre viem, že bezo mňa nedokážeš žiť." Buchol som ho do pleca, aby sa podal.

„Ja bez teba dokážem žiť, ale či to dokáže tvoja manželka, to neviem." Hravá nálada ma opustila a povzdychol som si. „Čo je, kamoš?"

„Ale nič." Zobral som mu z ruky kávu a napil sa. „Len som totálne dolámaný."

„Len mi nepovedz, že ťa tvoja ženuška zničila hneď v prvú noc." Prekrútil som očami a dopil jeho kávu. „Hej, to bolo moje!"

„Len pokoj. A nie, nezničila ma. Zničila ma tá blbá pohovka na ktorej som spal a tuším na nej prespím zvyšok svojho života." Nechápavo sa na mňa pozrel a ja som mu porozprával všetko, čo sa stalo v noci.

„Čo chceš, aby som ti povedal? Ja na tvojom mieste si užijem so svojou manželkou a aspoň trochu sa zbavím stresu." Hodil som naňho naštvaný pohľad.

„Keby som mohol, tak to urobím. Ale vždy, keď sa na ňu pozriem, pripomenie mi Lucy. Vieš, že sa tak trochu aj správa ako ona? Dnes ráno som jej povedal, aby neodvrávala mame a ona ma odstavila tým, že sa o jej pobyt v našom dome nemám báť a že sa kvôli nám nezmení."

„Počkať, počkať, počkať. Faith sa odvážila odvrávať Anne?" Prikývol som. „Tá má ale odvahu. Ešte ani Gemma si to k nej nedovoľovala." V tomto mal pravdu. Mamu sme všetci počúvali. Lucy a Faith boli jediné, ktoré jej odvrávali. Práve preto ju mama nemala rada a nechcela ju prijať. A niečo mi vravelo, že rovnaký osud čaká aj Faith.

„Počúvaj ma, Harry. Faith vyzerá ako dobrá baba. Skús sa s ňou aspoň skamarátiť. Je veľmi pravdepodobné, že spolu prežijete celý život. A, ak sa bude dať, skúste to aj v posteli. Ozdaj si už nechceš nikdy užiť?"

„Neviem, Louis, neviem. V tomto momente viem len toľko, že ak hneď teraz nevypadnem, dedko bude zúriť."

****

„Pekný večer všetkým." Usmial som sa a smeroval k dedkovi, ktorý sedel v svojom kresle.

„Som rád, že ti je lepšie, dedko." Objal som ho a chytil ho za ruku.

„Aj ja, synček. V tej nemocnici sa už nedalo vydržať. Som rád, že som doma so svojou rodinou." Pozrel sa na Faith, a potom na mňa. „Dcérka, a to ani svojho manžela neprivítaš ako sa patrí?" Faith sa postavila a prešla ku mne.

„Vitaj doma, Harry." Expresne ma pobozkala na líce a pozrela sa do zeme. Ignoroval som zvláštny pocit v celom mojom tele, ktorý neodchádzal ani potom, ako si sadla späť na sedačku.

„Ako sa ti darilo v práci?" Opýtal sa ma otec potom, ako som sa posadil k Faith.

„Celkom fajn. Už som trochu vyšiel z cviku, ale raz-dva si urobím nejaký režim.

„A čo povieš na tie projekty, ktoré som ti dnes doniesol?"

„Páčili sa mi. Pravda, potrebujú trochu doladiť. Strašne sa mi páčil ten, ktorý sa zaoberá výstavbou nákupného centra."

„Nesúhlasím, Harry. Ten projekt vôbec nie je šetrný k životnému prostrediu. Nie je aj tak dosť zničené?" Patricia vždy brala ohľad na všetko okolo seba. Ona bola šetrná ku všetkému, mne šlo o zisky.

„O tomto sa porozprávame zajtra, Patricia."

„Myslím, že Patricia má pravdu. Životné prostredie je predsa dôležité a aj tak ho ničíme viac než dosť." Prekvapene som sa pozrel na Faith. Prečo sa ozýva, keď tomu nerozumie?

„Dobre, deti, upokojte sa. Pracovné veci vyriešite v práci, teraz sa venujme ockovi." Teta Elizabeth zachránila situáciu, a tak sa začali rozprávať o veciach, ktoré ma nezaujímali.

****

Opieral som sa o skriňu a čakal na to, kým sa Faith uráči vyjsť z kúpeľne. Keď konečne vyšla, postavil som sa jej do cesty a nedovolil jej prejsť.

„O čo ti ide, Harry? Chcem si ísť ľahnúť, tak ma, prosím, pusti."

„A tebe ide o čo? Prečo sa ozývaš vždy vtedy, keď nemáš? Ako si sa opovážila starať sa do pracovných záležitostí aj keď sa do toho nerozumieš?" Hnevalo ma to. A veľmi.

„Vieš čo? Ja ti nemusím nič vysvetľovať, takže ma konečne nechaj ísť do postele." Chcela prejsť, ale ja som ju chytil za predlaktie a pritiahol k sebe.

„Niečo som sa ťa pýtal, Faith, tak mi odpovedz."

„Pusti ma, to bolí." Uvoľnil som stisk, ale stále som ju držal.

„Nie, kým mi neodpovieš."

„A kto si myslíš, že si?! Nemôžeš porušovať moje ľudské práve a ja sa môžem ozvať kedy chcem a ku komu chcem! Nič o mne nevieš a ani vedieš nebudeš. A pusti ma konečne!" Zapozeral som sa jej do očí a všetok zlé, čo som k nej cítil, sa razom vyparilo. Hypnotizoval som ju pohľadom a prezeral si jej tvár. Chvíľu som zotrval na jej perách a začal sa približovať. Spojil som naše pery a keď som sa chcel rozpohybovať, vymanila sa z môjho stisku a ustúpila o dva kroky.

„Prepáč, nechcel som, no vieš..." poškrabal som sa na zátylku. Toto bolo fakt trápne.

"Neospravedlňuj sa. Ale budem rada, ak už v takejto tesnej blízkosti nebudeme. Nie je mi to veľmi príjemné." Prikývol som. Naozaj som nevedel, čo to do mňa vošlo, hlavne potom, ako som jej včera dal prednášku o tom, že medzi nami nikdy nič nebude. 

Obišla ma a ľahla si do postele. Napodobnil som ju a šiel na tú nepohodlnú pohovku s pocitom, že som si to u nej posral.

Viem, že meškám, ale tak nejak som sa totálne zapozerala do jedného seriálu a nie a nie odtrhnúť zrak od NT :D. 

Ako sa vám pozdávajú postavy? Čo si myslíte o Patricii?

Radšej padám :D.

Majte sa.