Forced Marriage (h.s.)

4. Svadobná noc a nákupy

Faith's point view

Nepohodlne som sa pomrvila na stoličke, keď mi sobášiaci podal do rúk sobášny list spolu s gratuláciou.

Od tohto momentu som bola pani Styles.

Niekde v hĺbke srdca som bola šťastná, že sa mi splnil môj životný sen, ale viac prevládali pocity, že toto, hlavne Harry, sme urobili len pre zdravie strýka Edwarda.

„Vitaj v rodine, Faith." Elizabeth ma pobozkala na líce a utrela si osamelú slzu. „Ah, ani nevieš, ako mi to pripomenulo môj sobáš s Davidom." Pochybovala som, že mali sobáš v rifliach a s dvoma svedkami, ale aj tak som sa milo usmiala. Mala som pocit, že ona bude jedna z rodiny s ktorou si budem rozumieť.

„Čo keby sme už šli pozrieť dedka?" Zamračil sa Harry a ruky si založil na hrudi.

„Máš pravdu. Hneď končia návštevné hodiny."

O pol hodiny sme stáli pred izbou v ktorej ležal strýko.

Pozdravili sme sa a obaja sme šli k strýkovi, ktorý sa spokojne usmieval. „Poď ku mne, Faith." Objala som ho a pobozkala na líce.

„Ako sa máte, strýko?"

„Lepšie, moja, lepšie. A už žiadne vykanie a 'strýko'. Odteraz si pre mňa ako jedna z mojich milovaných vnúčat, takže ma volaj dedko." Prišlo mi to trochu blbé, ale bola to len sila zvyku.

„Ako povieš, dedko." Všetci sa tam začali vypytovať na sobáš a Elizabeth im veľmi rada zodpovedala všetky ich otázky.

Ignorovala som prepaľujúci pohľad mojej svokry a na všetkých sa nútene usmievala.

****

Vošla som k babičke do izby a sadla si k nej na posteľ.

„Čo sa deje, Faith? Vôbec nevyzeráš ako šťastná novomanželka." Na babičke som mala rada to, že vždy vedela, čo mi je už len keď na mňa pozrela.

„Prečo by som tak mala vyzerať? Môj manžel ma nemiluje, tak?" Bolo dosť čudné povedať Harrymu manžel.

„Prečo to tvrdíš? Veď si ťa vzal, niečo k tebe predsa musí cítiť."

„Nie, babi. Vzal si ma len preto, lebo nechcel, aby sa niečo stalo dedkovi." Porozprávala som jej o našom rozhovore na balkóne a ona pozorne počúvala.

„Vedela si, že ani ja som tvojho dedka nemilovala, keď sme sa vzali? Priam sme sa nenávideli. Ale potom sa to nejak zvrtlo a získali sme si srdcia toho druhého. Neboj sa ty nič. Len dnes ste sa vzali, ste mladí, máte celý život pred sebou, určite si k sebe nájdete cestu. Pamätaj si, že muži potrebujú hlavne pochopenie a trpezlivosť." V mysli som sa uchechla. Trpezlivosť nikdy nepatrila k mojím silným stránkam.

„Myslíš?" Tak trochu som dúfala, že napokon dôjde na jej slová.

„Určite. A teraz choď do vašej spálne." Žmurkla na mňa. Úplne som zabudla. Dnes sa mala konať moja svadobná noc.

Povzdychla som si, popriala jej dobrú noc a slimáčim krokom šla do našej spálne. Po sprche som si sadla na posteľ a čakala. Čo ak?

Dvere sa otvorili a dnu vošiel Harry. Rozpačito som sa naňho usmiala a ruky si vložila do lona.

„Prečo ešte nespíš? Je neskoro." Prevrátila som očami nad mojou domýšľavosťou.

„Čakala som na teba." Jeho výraz sa zmenil na vystrašený.

„Jasné, no, eh" Poškrabal sa na zátylku. Postavil sa predo mňa a pozeral na mňa. Cítila som sa fakt nepríjemne.

„Faith, vieš, niektoré veci by sme si mali vysvetliť. Nevzal som si ťa z lásky ani z nijakého nežného citu. Nebyť dedka a jeho infarktu, tak tu dnes nie si. Medzi nami nikdy nič nebude, to si, prosím, zapamätaj. Túto spálňu budeme zdieľať len kvôli mojej rodine." Au.

„Chápem, nič viac mi nemusíš vysvetľovať." Snažila som sa nevyjadriť svoje pocity na tvári, ale asi sa mi to nedarilo.

„Mohlo by to zostať..." Prerušila som ho.

„Neobávaj sa. Zostane to len medzi nami. Robíme," v poslednej chvíli som si zahryzla do jazyka a použila som množné číslo, „to len kvôli dedkovi."

„Som rád, že to chápeš." Prikývla som a odostlala si posteľ. Harry sa zase vybral k skrini a vybral stade hlavnicu s dekou, ktoré si odniesol na pohovku pri okne.

„Dobrú noc, Harry." Otočila som sa mu chrbtom a utrela si osamotenú slzu.

Takto som si svoju svadobnú noc nepredstavovala.

****

„Dobré ráno, hrdličky." Do jedálne sme vošli spoločne a sadli si na svoje miesta. „Tak, akú ste mali noc?" Opýtal sa Niall za čo si zaslúžil kopanec od Patricie. „No čo? Len som sa pekne pýtal." Povedal otrávene. Zasmiala som sa a pokrútila nad ním hlavou.

„Celkom fajn, Niall. Ďakujem za opýtanie." Odpovedala som mu a zobrala si na vidličku paradajku. Vtom som sa pozrela na Harryho, ktorý sa na mňa vďačne pozeral.

„Kedy pustia dedka?"

„Dnes. Faith, pôjdeme preňho spolu s Elizabeth a cestou sa zastavíme v obchode." Nadvihla som obočie. Prečo ma chce Anne zobrať do obchodu?

„Lebo?" Spýtala som sa drzým hlasom.

„Moja, teraz patríš do rodiny Styles, musíš sa obliekať viac," obzrela si ma, „konzervatívnejšie."

„Prepáčte?" Týmto mi chcela povedať, že je niečo zlé na mojich džínach a obyčajnom tričku? Tentoraz som dostala kopanec do nohy ja od Harryho.

„Choď sa pripraviť, Faith, ideme." Vyhlásila a už vstávala od stola.

„Neviem ako vy, ale ja som sa ešte nenajedla." Ďalší kopanec. Tentoraz som sa naňho pozrela naozaj podráždene.

„Faith, choď sa pripraviť." Prikázal mi Harry. Prekrútila som očami, do rúk si zobrala žemličku a vyšla z jedálne.

Skôr, ako som zabočila na poschodie, som započula Nialla, ako im vravel: „Naša Faith,tuším, vystrčuje rožky. Radšej si na ňu dávajme pozor."

****

Obliekla som si kabát a vyšla za Anne. Zrazu ma niekto chytil za predlaktie a odviedol ma ďalej.

„Hej." Vykríkla som pohoršene.

„Faith." Ruky som si založila na hrudi a pozrela na Harryho. „Len som sa ťa chcel varovať, že takéto správanie ti dlho mama, možno ani dedko, nebude tolerovať. Ak ti niečo povie, nežiadaj vysvetlenie, ale urob to. Ver mi, takto si život tu uľahčíš." Milo som sa usmiala a potľapkala ho po pleci.

„Harry, ty sa naozaj nemusíš trápiť o môj život tu. Naozaj sa nemienim meniť len kvôli tvojej mame, dokonca ani kvôli dedkovi. Buď ma prijmete takú, aká som alebo máme všetci smolu." Otočila som sa na päte a bežala za Anne, ktorá už netrpezlivo sedela v aute.

****

„Tak, poďme na to." Anne zatlieskala a ako na povel mi doniesli všelijaké kostýmiky. Neodpustila som si prevrátenie očami, ale zaliezla som do kabínky.

Vo všetkých tých šatách, nohaviciach a sakách som sa cítila ako strašiak v maku. A navyše som v nich tak aj vyzerala.

Najlepšie som sa aj tak cítila v rifliach a vyťahanom tričku.

Ale to som im povedať nemohla, lebo by ma vystrelili na Mars. Napokon aj tak kúpili to, čo sa im zdalo vhodné a na môj názor sa nepýtali.

O dve hodiny som vyšla z obchodu s plnými rukami tašiek plných nepotrebných handier.

xxx