Príbehy na dobrú noc

Rozlúčka - @Karolka12342812

Mali ste niekedy podivný sen alebo inú skúsenosť, pri ktorej ste si hovorili, že vás prišiel navštíviť niekto blízky? Niekto, kto sa zabudol rozlúčiť, alebo na to nemal príležitosť? Mne sa to stalo hneď dvakrát.

Prvý krát to bolo po smrti môjho spolužiaka. Nezomrel len tak náhodou. Sám si vzal život. Už je to skoro rok, ale ja nikdy nezabudnem na ten sen, ktorý sa mi po Paťovej smrti prisnil. Išli sme s triedou do tábora, kde nás istý pán zavolal do vysokej budovy. Mali sme tam Paťovi napísať list na rozlúčku. Na stolčeku v miestnosti stál len stôl, na ňom sviečka a papier. Postavili sme sa do rady a ja som sa ocitla na samom konci. Bola som posledná, ktorá mu mala napísať svoj odkaz. Keď však prišiel môj čas a ja som chytila pero do ruky a začala písať, Paťo zrazu stál vedľa mňa. Neuvedomila som si, že je pri mne a zároveň mu píšem list na rozlúčku po jeho smrti. Dokonca som sa s ním rozprávala. Potom zrazu zmizol. Keď som sa pýtala spolužiačky, či ho videla, odvetila mi, že nie. Na ten sen nikdy nezabudnem.

Druhá rozlúčka sa týkala môjho dedka. Po jeho smrti sa nám doma stala zvláštna vec a ešte podivnejšie na tom je, že sa to nestalo len mne ale aj mojim sestrám. Bola som sama doma pozerala telku s mojím psom. Musela som si odskočiť a tak som nechala pootvorené dvere na toalete. Myslím, že to tiež niektorí z vás robia. Poznáte to. Taký ten pocit, aby ste videli čo sa deje na chodbe, možno strach z toho, že vás tam niekto zavrie a vy budete v pasci. Nuž teda, nechala som otvorené dvere a o chvíľu sa celkom zreteľne ozvalo klopanie z ich druhej strany. Bolo mi to divné, pretože som nepočula nijaké kroky, takže naši ešte nemohli byť doma. A oni by určite neklopali na dvere od záchodu, keď videli, že sú otvorené. Navyše som ani nikoho nevidela prechádzať chodbou. A môj pes to tiež určite nebol, pretože keď som sa vrátila, spokojne ležal na gauči. Keď som to hovorila sestrám, nebrala som to príliš vážne. Len do chvíle, kým mi nepovedali, že sa im to stalo tiež. 

Môj názor:

Návštevy zosnulými vôbec nie sú ojedinelá vec. Internet je takýchto zážitkov plný (otázne je, koľko z nich je pravdivých). Sen so spolužiakom rozhodne nebol nič zlé. Môžno ti len naozaj chcel dať posledné zbohom. Skôr to klopanie by ma asi vydesilo, keby som sama doma. Ale občas tomu netreba pripisovať až takú nadprirodzenú silu. Strach funguje ako dokonalý spúšťač fantázie a v tme potom vidíme a počujeme aj to, čo má logické vysvetlenie. Mne sa napríklad stávalo, že som sa v noci prebudila a takmer som dostala infarkt, pretože som si myslela, že pri mojej posteli niekto stojí. A keď som sa pozrela lepšie, zistila som, že je to len moja stolička, na ktorej boli uložené veci. Každopádne tvoje zážitky rozhodne neboli negatívne a na tieto rozlúčky môžeš spomínať s úsmevom.

Ďakujem vám za prečítania a hviezdičky. Aký máte na takéto rozlúčky názor vy? Ak aj vy máte nejaký podobný zážitok, niečo čo si neviete vysvetliť, budem rada ak mi o tom napíšete. 

Vaša Lil*