RODINNÉ STRETNUTIA - Erika

135 21 0
                                    

Podelím sa s vami o niektoré zážitky, z ktorých mi behal mráz po chrbte. O to viac boli pre mňa desivé, že mám malého syna, ktorý bol pri tom.

Stalo sa to cca pred dvoma týždňami. V ten deň mala teta 3.vyrocie úmrtia. Bola búrka a do okien búchali kvapky z prudkého lejaku. So synom sme sa hrali v obývačke, keď som začula zvuk z kuchyne. Mikrovlnka sa spustila sama od seba. V prvom momente ma napadlo, že to spôsobil nejaký spoj, elektrina, hocičo. Lenže som si všimla, že nie je zapojená. Nebola v zástrčke, kábel ležal vedľa. Zrazu začala iskriť a potom sa ozvala rana. Vnútro bolo ako obhorené. Zavolala som suseda, ktorý je elektrikár, no nech si lámal hlavu ako chcel, na príčinu sme neprišli. Mikrovlnka skončila v koši a pomaly sme na celú vec zabudli.

No pamätám si ešte na jeden zážitok, ktorý sa stal ešte pred troma rokmi. Bola som asi dva mesiace po pôrode, bývali sme u svokry. V tom období mi zomrel starký. Raz v noci sme sa zobudili na to, že malý plakal. V dome sa ozýval hlasný buchot, akoby tak niekto chodil. Trvalo to len chvíľu, no bolo jasne počuť kroky a mali sme pocit, že tam nie sme sami. Keď kroky prestali, aj malý sa utíšil. Manžel sa mi potom priznal, že keď sa prebudil, videl v rohu izby nejakú postavu a je si istý, že sa mu to nesnívalo. Či to bol môj starký neviem, ale dúfam v to.


Môj názor:

K tvojim zážitkom sa zrejme netreba zdĺhavo vyjadrovať. Myslím, že v oboch prípadoch to bol znak prítomnosti tvojich blízkych. Nikomu sa nič nestalo, netreba sa ich báť. Ale pre tvoj vlastný pokoj dúfam, že už ti na návštevu prídu len živý príbuzní.

Príbehy na dobrú nocOù les histoires vivent. Découvrez maintenant