Pravdivé zážitky, z ktorých vás zamrazí!
Desivé veci sa nedejú len v hororoch ale aj u vás doma!
Každý príbeh má svojho autora, ktorý mi ho poslal alebo sa oň so mnou podelil. Jeho meno je uvedené pri názve. K príbehom sa budem snažiť pripojiť s...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Keď som bola mladšia, vybrala som si na zbernom dvore jedno zrkadlo. Vyzeral ako pre princezné a tak som si ho musela vziať. Mama síce protestovala, ale ja som naliehala tak dlho, až kým súhlasila. Po nejakom čase som si robila v izbe poriadok a zrkadlo som odložila na povalu.
Keď mal brat tri roky, náhodou ho tam našiel. Zaskočila ma, keď sa spýtal odkiaľ to zrkadlo mám a kto v ňom je. Povedala som si, že tým zrejme myslí svoj odraz a nechala som to tak.
Zrkadlo som znova dala do izby. Netrvalo dlho a doma sa začali diať divné veci.
Pes štekal otočený k stene, vrčal, občas to bolo až hysterické kňučanie. Môj malý bráško sa hrozne bál a občas som ho pristihla, ako len tak sedí a niečo si rozpráva.
Netuším, prečo sa to dialo, ale keď sme zrkadlo vrátili na zberný dvor, atmosféra doma sa upokojila.
Nedávno ma ale bráško úplne odrovnal otázkou, kde je tá srandovná pani. Vraj sa chcela u nás ubytovať ale my sme boli zlí a nenechali ju tam. vraj nám nechcela ublížiť, bola podľa neho vtipná. Podľa jeho popisu to bola starenka s náhrdelníkom a robila srandovné tváre. Mala vraj pekné šaty a roztečené šminky okolo očí.
Čo je na tom pravdy neviem, pretože okrem brata ju nikto nevidel.
Môj názor:
Duchovia sú často spojení s nejakým predmetom. Mohlo to tak byť aj v tomto prípade. Je známym faktom, že deti sú citlivejšie na podobné zážitky a tak sa nedivím, že pani videl len bráško.
Čo ma ale zaujalo je jeho popis starej pani a to, čo o nej hovoril. Neviem si totiž spojiť humor a roztečené šminky. Možno sa jej stalo niečo zlé, ale aby sa jej brat nebál, snažila sa ho rozosmievať. Je to bežná vec, ktorú človek robí keď je s dieťaťom.
Je tu však ale aj možnosť, že nemusela byť tak celkom dobrá. Ak sa totiž duch snaží presvedčiť obyvateľov domu, aby ho tam nechali, cítim za tým nekalé úmysly. Pripomenulo mi to príbeh bábiky Annabelle, nie však filmovú verziu, ktorá bola značne poupravená ale pôvodný pravdivý príbeh. Pôvodne si totiž tiež majitelia Annabelle mysleli, že sa s nimi spojil duch malého dievčatka. Až neskôr sa zistilo, že to tak vôbec nie je a že duch či entita, ktorú u seba uvítali je oveľa horšia.
Každopádne nevravím, že to bol prípad pani v zrkadle, ale osobne by som si zrkadlo doma nenechávala a myslím, že je dobré, že ste ho vrátili na zberný dvor. Ktovie, kde skončí.
