I HATE YOU √

Cez čiaru

Zobudím sa na to, že mi bláznivo zvoní mobil. Vonku je ešte tma takže budík to asi nebude.

"Eem?" rozospato zdvihnem telefón.

"Poď von," ozve sa z telefónu.

Doriti, to je Ethan.

"Nie," automaticky odpoviem.

"Ja sa ťa nepýtam. Poď von!"

Tak toto sa mi vôbec nepáči.

"Nejdem von, je noc , ja spím, si ty už normálny?"podraždene mu odpoviem a som fakt rada, že sa bavíme len cez telefón.

"Hailey, okamžite vyjdi von!" Ethan už vyslovene kričí.

Jasné, určite teraz v noci pôjdem von o s rozzúreným Ethanom, ktorý znie akoby ma chcel zabiť. A ešte k tomu dnes je už pondelok. Ráno mám školu.

"Nejdem," vyhlasím a vypnem hovor.

Toto sa mi ale vôbec nepáči. Dlhšie sme spolu teraz neboli, začo som ja bola len rada, keďže náš "vzťah " by som už dávno najradšej ukončila.

Kristepane, ako ja teraz pôjdem do školy, keď tam bude? Zas mi urobí hanbu pred triedou a uvidí to aj Noah?

To teda nie!

Postavila som sa a začala sa prechádzať po izbe.

Nejdem do školy.

To mi ale mama nedovolí.

Do-ri-ti.

Keby som to už na začiatku vedela, že Ethan bude taký debil, nezaplietala by som sa s ním. On bol ale na začiatku úplný pozorný, milý chalan. Hral divadielko, aby sa ku mne dostal a potom mu úplne preplo.

•••

Zobudila som sa na zvonenie mobilu. Pre tentokrát to už bol budík. Zaspala som na koberci.

Hlavou mi preblesla výstražná tabuľa s menom Ethan.

S nechuťou som sa nachystala a zamierila do školy.

Pred vchodom do budovy stál Ethan. Vyzeral akoby celú noc nespal, čo je teda dosť možné, keďže bol pred mojim domom.

Ethan ku mne hneď prikročil a zdrapil ma za lem mikiny.

"Šibe ti?! Pusti ma!" zakričala som a snažila sa mu vyvliecť.

Samozrejme, zas na nás všetci pozreli.

Ethanovi sa, ale nikto neodváži nič povedať. Všetci len nemo stáli a sledovali nás.

Ethan sa smial, stále ma držal a prepaľoval pohľadom.

"Čo to s tebou je, doriti!" zasyčala som.

"So mnou?"prekvapene sa spýtal, "ja som úplne vpohode."

"Áno a čo ma toto všetko znamenať?"spýtala som sa, keď mi konečne pustil tú mikinu.

"Uvidíš," pokojne povedal a nasilu si ma priatol za pás k sebe.

"Prestaň!" bránila som sa. Bolo mi to fakt nepríjemne. Rozhliadla som sa okolo, ľudia postávali a tvárili sa, že nič, ale vedela som, že nás sledujú.

Pri skupinke chalanov stál Noah. Prepaľoval nás pohľadom a výnimočne sa nesmial. Zatínal sánku a mračil sa.

"Neprestanem," šepol mi Ethan do pier a pobozkal ma. Asi už nemalo ani zmysel brániť sa, držal ma tak pevne, že som nemala šancu sa vyliecť.

"Počúvaj ma," pevne mi pozrel do očí ,"nabudúce, keď ti budem volať, aby si vyšla von, tak vyjdeš. Rozumela si?"

Nezmohla som sa na nič. Čo to, doriti,  má byť?

"Kurva rozumela si mi?!" zavrčal Ethan

Nemo som prikývla, na to ma konečne pustil a odišiel.

Panebože! Ja sa zbláznim, to čo je?

Ľudia okolo nás sa rozpŕchli, divadielko sa pre nich skončilo. Ja som bežala rýchlo nájsť baby, pravdepodobne nič z toho totiž nevideli.

Musím im to vyklopiť, inak by som sa asi zbláznila.