Prázdno

8.4K 345 6
                                    

Upravená verzia zoznamu:

1. Vstať

2. Prežiť

3. Ísť spať

4. Opakovať.

Kráčam do školy, ale mám pocit, že moje telo sa nesie samé a ja tam duchom nie som. Pozerám sa na všetko, len ako na nejaký film.

A to teda veľmi zlý film.

Snažím sa nerozmýšľať nad ničím, zamestnávam si hlavu, počítaním krokov, stromov...

Len aby som nato nemusela myslieť.

Tak neskutočne moc to bolí. Stále sa mi to všetko prehráva v hlave.

Už neplačem, už to vôbec nejde, už som akoby úplne prázdna.

Vojdem do školy, pozerám do zeme.

Opatrne zdvihnem pohľad, aby som sa ustila, že som trafila dvere správnej triedy.

Po sekunde zistím, že som to nemala robiť.

Pri lavici stoji Noah a pozerá mojim smerom.

Stretli sa nám pohľady, chvíľu si ma premeriaval a potom sa mi otočil chrbtom.

Bezslova som prešla okolo neho a sadla si na moje miesto.

Už nech je koniec tohto dňa, chcem ísť spať.

Od rozhovoru s Noahom prešlo pár dní, a odvtedy som preňho vzduch. Toto bolo asi prvýkrát, čo sa na mňa vôbec pozrel.

Zazvonilo a do triedy vošla učiteľka a tesne za ňou akýsi chalan.

Baby v predných laviciach sa na neho usmiali a zamávali mu.

Učiteľka začala vysvetľovať, že robí prestup, kvôli nejakým predmetom, ktoré sa na jeho bývalej škole nevyučovali a on ich potrebuje k príprave na univerzitu.

Predstavil sa, že sa volá Nate a niečo trepal o jeho záľubách.

Odpočítavala som každú sekundu. Chcem ísť domov. Toto bude dnes nekonečné.

"Hailey!"

V momente som sa prebrala. Čo sa robí?

Všetci na mňa pozerali.

"Hailey, pýtala som sa, či Vicky a Lea dnes neprídu!"zopakovala učiteľka, bola dosť vytočená.

Bože, som úplne mimo.

Pozrela som sa na dve prázdne miesta vedľa mňa. Aha, baby tu nie sú.

Spolužiaci úplne zazerali, všetci si musia myslieť, že som si dnes miesto raňajok dala čiaru bieleho.

"Neviem, nebola som s nimi teraz v kontakte, " opatrne som odpovedala.

"Nate, sadni si k Hailey, možno sa potom bude viac duchom prítomná,"poslala toho chalana ku mne.

Slabo sa usmial a sadol si vedľa.

Učiteľka nám zadala príklady na počítanie, samostatná robota, kým ona zbehne za zástupkyňou poriešiť nejaké Nateove dokumenty.

Nate začal rýchlo počítať, zjavne mu ide matika.

Ja som sa po piatich minútach stále pozerala len na prvý príklad, úplne vytupená, absolútne som si nedokázala zapnúť mozog.

Po chvíli sa ma Nate milo spýtal:"Pomôžem ti?"

Vyčarila som biedny úsmev:"Ďakujem, ale to dnes asi nemá zmysel."

Nate sa ucehctol:"Ťažká noc?"

Nebolo mi moc do smiechu, ale nechcela som byť nepríjemná.

"Ťažký život,"zaškerila som sa.

Nate pokýval hlavou, že rozumie a zobral mi papier, kde som mala napísané príklady. Šikovne mi tam z toho jeho odpísal výsledky.

Poďakovala som, hodina sa skončila a na ďalšej sme boli v inej učebni takže som už pri Nateovi nebola.

Po skončení vyučovania, som automaticky zamierala von z budovy a konečne cítila aspoň trochu radosti, že je toto mučenie za mnou a môžem sa zavrieť doma v izbe.

Vybehla som von a vtom mi do očí udrel veľký výkričník.

Noah kráčal len pár metrov predo mnou.

Trochu som spomalila.

Zrazu sa spoza rohu vynorila Lisa. Zakývala mu a pribehla k nemu. Zovrel ju v náručí a pobozkali sa.

Znova sú spolu?

Noah ju chytil za ruku a spolu sa vyparili z areálu.

Ja som tam ešte stála hodnú chvíľu.

Necítila som už nič. Ani bolesť, ani hnev. Necítila som skrátka vôbec nič.

Bola som otupená a úplne prázdna.







I HATE YOU √Where stories live. Discover now