I HATE YOU √

Niekedy je lepšie zabudnúť

Ocitla som sa vo vzduchu a bola pripravená na príšernú fyzickú bolesť, ktorá bude nasledovať, keď sa buď utopím alebo otrieskam o nejaký kameň.

Avšak potom bude už dobre. Bude koniec.

Zrazu som však ostala visieť vo vzduchu, hneď vedľa zábradlia.

Čo sa to stalo??

Celá v šoku som pozrela hore, kde bol Noah prevesený cez zábradlie a obidvoma rukami zvieral moju ruku, zatiaľ čo moje telo viselo.

"Ty si skočila,"zamrmlal Noah, ktorý sa tváril akoby prekonal infarkt.

"Ty si skočila,"znova zamrmlal a ľahko ma vytiahol hore, akoby som nič nevážila.

Stála som na zemi vedľa neho, živá, bez akéhokoľvek fyzického zranenia.

Už som mohla byť mŕtva.

Teraz v tejto sekunde by som sa už topila, moje pľúca by sa napĺňali vodou a ja by som zomierala.

Noah zrazu dostal úplnú paniku, chytil sa mostu a šialene začal kričať:"Ty si skočila! Mohla si sa zabiť! Kriste, ty by si sa zabila!"

Zjavne mu až teraz došlo, čo vlastne povedal a čo sa stalo.

"Ty si mi to povedal,"vyšlo zo mňa.

Nehybne som stála. Nemala by som skôr ja panikáriť? Čo sa to tu deje ? Pojebany alkohol!

Noah si prešiel rukou po tvári:"Čo? Ja som to povedal? "

Prikývla som.

"Bože, Hailey ja som kokot," zvesil plecia a sklopil hlavu, zase sa trochu zakymácal.

To, že ma takto opitý stihol zachytiť bol teda Boží zázrak. Asi som fakt nemala ešte umrieť.

"Ja som ťa skoro zabil,"chytil ma rukami za plecia a zatriasol so mnou.

"Prečo si kurva išla skočiť? Ja som úplne najebaný!"

Ešte mi to bude vyčítať??

Bola som úplne bez slov, len som sledovala jeho alkoholické výjavy.

Stále som neverila, že žijem, stojím na moste, nezomrela som a všetko ide ďalej.

Pozrel mi tými jeho červenými očami hlboko do tých mojich, bol celý červený, aj v tvári, po čele mu tiekol pot, úplne bolo vidno, že je extrémne rozrušený.

"Hailey, prepáč, ja som to nechcel,"pevne mi hľadel do očí.

Stála som pri ňom ako nemá, len som mala zdvihnutý pohľad a čakala, čo príde ďalej. Nebola som schopná reakcie.

"Prepáč, ja som nechcel," zopakoval a sklopil hlavu.

Pristúpil ku mne bližšie a pevne ma objal.

Ruky som mala zvesené vedľa tela, nereagovala som.

"Prepáč, "šepol mi do vlasov. Opatrne som sa odtiahla a zdvihla pohľad.

Noahove oči sa leskli.

Počkať, on plače ?

On ma fakt zaslzené oči.

Bez slova sme tam stáli, zatiaľ čo Noah si prstami vytrel oči, že akože nič sa nedeje. 

Neskoro, ja som to videla. Pomyslela som si.

Nechcela som tam s ním už ďalej byť, nechcela som tam už stáť, jediné čo chcem, je ísť domov a vyspať sa.

Skoro ma zabil! Prečo tu s ním ešte vôbec som?!

Bleskovo som sa otočila a začala bežať preč.

Počula som Noaha ako za mnou kričí, ale nezastala som. Nech si uvedomí, čo mohol spôsobiť.

Asi by za mnou bežal, keby nebol tak opitý. Našťastie ale bol, takže som mu poľahky utiekla.

Šprintovala som celu cestu k nášmu domu.

Potichu som sa prešmykla do svojej izby a zničene som si ľahla. Bola som tak fyzicky aj psychicky vyčerpaná, že som zaspala do pár sekúnd.

*

Ráno som sa zobudila nato, že vonku je už svetlo. Pozrela som na hodiny a bolo akurát sedem.

Žeby idem do školy?

No ak ostanem v tejto izbe, tak sa asi zbláznim!

Veď čo, posedím si v škole, zamestnám hlavu a vrátim sa domov, možno prídem aj na iné myšlienky.

Len hlavne nech nemusím rozmýšľať nad tým, čo sa stalo v noci.

Začala som sa chystať a všimla som si odtlačok Noahovych rúk na tej mojej.

Chytil ma riadnepevno, až tak že mi spravil modriny, ktoré sa ťahali z pod lakťu až k zápästiu.

Po ceste som do školy som rozmýšľala a dúfala, že Noah buď bol taký opitý, že zaspal natom moste a nedôjde do školy. Alebo bol taký opitý, že si z toho nebude nič pamätať.

Postavila som sa pred školu a čakala na otvorenie budovy.

Dúfam, že Vick a Lea prídu skoro.

Chcem im to povedať, síce ma asi zabijú, ale sľúbila som, že už žiadne tajnosti.

Otáčala som sa na mieste a vyhliadala baby.

"Hailey!" strhol ma niekto zozadu.

Noah.

Bol upravený, vôbec nevyzeral, že mal v sebe včera tak tri promile.

Tak prvá možnosť, že ostal spať na moste nevyšla.

"Aj keď som bol opitý, včerajšok si pamätám."

Doriti, tak ani tá druhá!