I HATE YOU √

Naposledy

2023: Len dávam do pozornosti, že tento príbeh je vymyslený. Nikoho nechcem navádzať na správanie, ktoré sa tu vyskytuje! Určite si prečítajte oznam nakonci časti. Tam sa k tomu bližšie vyjadrím.

Čas plynul, bol už večer, ale moje telo bolo zaseknuté. Nedokázala som nič. Le hlava a myšlienky mi fungovali.

Prešlo niekoľko hodín a ja som stále nebola natom lepšie.

Bola som úplne prázdna.

Pohľad zabodnutý do bielej steny.

Vtom sa mi v hlave vynorila spomienka a aj keď som nechcela, tak sa mi začala prehrávať pred očami. Presne na tej bielej stene, ako film.

Noah sa postavil a prešiel k oknu. Otvoril ho a sadol si na parapetu, presne tak, ako som tam sedela ja predtým, ako prišiel.

Usadil sa a poklepkal na svoje nohy.

S úsmevom som si sadla a oprela sa o jeho vypracovanú hruď. Noah ma objal a dal mi božtek do vlasov.

V tichu sme tam sedeli a užívali si moment. Noah sa opieral hlavou o múr, jednou rukou ma držal za stehno a druhou sa mi hral s vlasmi.

Bože!!

Vystrelila som z izby do kúpeľne a nahla sa nad záchod.

Zas ma nadraplo a ja som mala chuť si vyvracať celé črevá.

Zničene som sa zosunula na koberček v našej kúpeľni a chytila do ruky telefón. Nech sa trochu odreagujem, potom mi možno bude aspoň fyzicky lepšie.

O pár sekúnd mi ale došlo, že to nebol dobrý nápad. Jeden z Noahových kamarátov zdieľal fotku, ako všetci, vrátane Noaha sedie niekde v klube.

Harryho 18stka a Noahov odchod! To sa musí osláviť!

Prečítala som si popis a znova to prišlo!

Fuj, tak teraz sa už isto dogrcám!

To nemyslí vážne! Tak ja som tu fyzicky a psychicky totálne rozložená a on si oslavuje v klube s kamarátmi?! Akoby sa nič nestalo?!

To není možné!

Ja som pre neho fakt nič neznamenala!

A vtedy som dostala nápad, neviem, či som chcela vytrestať seba alebo Noaha. Ale chcela som cítiť bolesť. Chcela som cítiť fyzickú bolesť, ktorá pretlačí tú psychickú. Lebo mám pocit, že tej už viac neznesiem.

Schmatla som telefón.

Ruky sa mi triasli, oči som mala znova zaslzené. Napriek tomu som začala vyťukávať správu.

Vies co Noah? Ty si uplny chudak! Presne taky, za akeho som ta mala, ešte predtým ako sa toto všetko začalo. Vzdy si ma len urazal a ubližoval mi. Bola som riadne hlupa, keď som si myslela, ze zrazu budes iny. Nie! Ty si ma len hnusne zneužil, aby si mi nakonci mohol ublížiť asi najviac ako sa len dá! Vsetky tie urážky a nadávky, ktoré si mi hovoril, boli nic oproti tomu, čo si urobil teraz.

Si stále rovnaký chudak ako na začiatku. Nenavidim ta, ale ešte viac nenávidím samu seba, ze som sa nechala tebou oklamať.

Správu som ihneď odoslala, neviem či dávala zmysel, písala som to, čo som akurát cítila. Chcem aby to vedel. Aby si to prečítal. A je mi jedno, že mu to možno pokazí celý večer.

Odhodila som telefón, ktorý sa šmykol sa po kachličkách a zastavil sa až pri sprchovom kúte.

Pozrela som sa do zrkadla na svoj odraz. Bola som opuchnutá, zaslzená, vyzerala som otrasne.

Všetko, čo som napísala do tej správy bola pravda.

Nenávidela som aj samu seba. Bola som naivná, hlupá, sprostá...

Bez akéhokoľvek rozmýšľania nad následkami som sa natiahla do vrchnej poličky.

Chcela som cítiť fyzickú bolesť. Poriadnu fyzickú bolesť.

V prstoch som zvierala ostrú kovovú žiletku.

Môj mozog absolútne nefungoval, nerozmýšľala som. Cítila som len neskutočne tupú bolesť, hnev a chuť pomstiť sa Noahovi a potrestať samu seba.

Žiletku som si pritlačila ku koži na ruke a okamžite som sa mykla.

Au! To bolelo!

Pozrela som sa na ruku a zistila som, že som sa porezala oveľa hlbšie ako som chcela.

Žiletka mi vypadla z prstov na zem a z rany mi začala vytekať krv.

Fuj! Preboha! Čo som to urobila?!

Ja nenávidím krv!

Ja som si nechcela takto ublížiť!

Chytila ma neskuročná panika. Toto som nechcela.

Vybehla som na chodbu, hore som nikoho nepočula. S krvácajúcou rukou som prišla ku schodom.

Bože, to čo som spravila?? To malo byť len trochu!

Fuj, všade na ruke som mala krv.

Stupila som na prvý schodík a zakričala:"Mami! Poď sem!"

Vtom som sa pozrela na ruku, pramienky krvi mi stekali po nej a kvapky tmavočervenej tekutiny padali na schody.

Nebola to hlboká rána, ale krvácala.

Zrazu sa mi pred očami začalo zahmlievať, bola to asi sekunda a úplne som stratila videnie.

Fuj, nenávidím pohľad na krv!

Z diaľky som počula akoby nejaký buchot a to bolo všetko.

Ostala už len čierno čierna tma a nič viac.

2023 editácia: Tak po Asherovi tu máme ďalšiu náročnú editáciu... Napísala som to v 13stich, keď fičali také citátiky, že jedna žiletka, jedna žila...💀💀😂 A to na 13 ročnú mňa nepôsobilo najlepšie... Pôvodne v príbehu bolo, že sa Hailey podrezala až tak, že vykrvácala. Vtedy však nemala s krvou problém, takže sa akoze dokázala úplne dorezat 🙃

Teraz som, ale urobila menšiu úpravu. Porezala sa len trochu, ale býva jej zle z krvi. Takze za jej stav nema zodpovednosť to podrezanie, ale to ze odpadla na schodoch.

Pochopiteľne, by som to celé najradšej z pribehu vyhodila, ale tiež sa to vôbec nedalo nahradiť... Sú tu o tom komentáre a bola to aj pointa celého záveru. 😅