Kapitola 5 - Únos

69 10 0
                                        

Bolo pol tretej poobede. Stále som rozmýšľala nad tým, či mám ísť na 'rande' s tým anonymom alebo nie. Ešte raz som otvorila notebook a prečítala som si našu konverzáciu.
,,Bol by potom veľmi smutný" povedala som si pre seba. Nadýchla som sa a povedala: ,,Takže idem"
Ani som neotvorila dvere mojej izby, stáli za nimi Yce s Arianou.
,,A...ahojte... uhm... kde ste boli?" koktala som ale zamaskovala som to falošným úsmevom.
,,Bola som s Arianou v ľudskej knižnici a čítala som si o ľudských zaujímavostiach" odvetila Yce. ,,Vedela si že aj tu na Zemi sú kúzla?"
Začudovala som sa. ,,Aké kúzla?" spýtala som sa. ,,No predsa televízor!" zvískla Yce. Začala som sa nenormálne smiať. ,,To nie je kúzlo" zasmiala som sa. ,,To je elektronika"
Ako vždy sme sa všetky tri začali smiať. ,,A... Ariana bola s tebou v knižnici?"
,,Áno!" zvískla Ariana. ,,Tvárila som sa múdro aby si ma všimlo pár pekných chalanov!"
Prepukla som v smiech. Ariana mala niekedy dobré hlody.
,,A ty čo, Azura?" začala Yce, ,,Chystáš sa niekam?"
Oblial ma studený pot. Pravdu som im povedať nemohla, potom by išli so mnou na 'ochranu'
,,Do obchodu" odvetila som chytro a už som chcela vyjsť z izby, ibaže Yce ma chytila za ruku a potiahla ma späť do izby. ,,A čo ideš kúpiť?" spýtala sa ma podozrievavo. ,,Mlieko" odvetila som rýchlo. ,,S Arianou ti pôjdeme pomôcť" ponúkla sa Yce. ,,Nie, to nie je treba" odvetila som a chytro som odvrátila zrak. ,,Prepáčte baby ale už fakt musím ísť, zatiaľ čaute" povedala som a zvrtla som sa na päte smerom k v dverám.
,,Ahoj teta Eli!" pozdravila som sa a zavrela som za sebou dvere. Ale ešte som započula tetu Eli ako kričí: ,,Kúp prosím aj múku, už došla!"
,,Takže očividne budem musieť ísť aj do obchodu" povedala som si sama pre seba so vzdychom.
,,Nezdala sa ti dnes Azura nejaká čudná?" spýtala sa Yce.
,,Mne pripadala normálna" zasmiala sa Ariana.
,,Mne teda nie" odvetila podozrievavo Yce a sadla si na posteľ.
,,Čo robíš?" spýtala sa jej po chvíľke Ariana.
,,Premýšľam" odvetila Yce.
,,A nad čím?"
,,Vieš čo Ariana premýšľam nad tebou a Damonom" vybuchla Yce ironicky.
,,Fuj on je nechutný!" zhnusila sa Ariana a potom sa začala smiať.
V lese už nebolo tak prívetivo ako kedysi. Mala som veľmi zlý pocit. Ako keby ma niekto sledoval. Začula som za sebou kroky. Rýchlo som sa obzrela. Nikto tam nebol, ale aj tak som na sebe cítila ako na mňa hľadia nejaké oči. Radšej som zrýchlila do kroku.
Zatiaľ čo Ariana pozerala von oknom na chlapcov, Yce stále rozmýšľala. Videla na Azure niečo podozrivé, ale nevedela čo. V tom momente zasvietila obrazovka Azurinho notebooku na posteli. Yce to nedalo a tak hneď šprintovala k obrazovke. Naskytla sa jej nová správa od nejakého Anonyma. Klikla na meno Anonym a naskytla sa jej celá konverzácia Azury s Anonymom.
,,Ariana poď sem" povedala vážne. Ariana k nej podišla.
,,Čo je?"
,,Pozri na toto" Yce prstom ukázala na Azurinu konverzáciu. Ariana si ju chvíľku očami čítala. Po chvíľke vykríkla: ,,Takže Azura nejde do obchodu!"
,,Presne!" vykríkla Yce. Ale Ariana potom povedala niečo, čo Yce nečakala: ,,Ide na rande!"
,,Na aké rande preboha?!" zakričala Yce. ,,Žiadne rande, ale pasca!"
,,Ako to môžeš vedieť?"
Yce ukázala na časť konverzácie. ,,Tu sa ho Azura pýtala že kto je, a on odpovedal že človek, asi"
Yce sa na Arianu vážne zahľadela. Ariane chvíľu trvalo kým jej to došlo. Obe sa na seba vystrašene pozreli. ,,Je to pasca!" vykríkli naraz.
Celú cestu tam som na sebe cítila niečí pohľad, ale stále keď som sa obzrela som nikoho nevidela.
Konečne som došla k miestu stretnutia. Nikto tam nebol.
,,No super, on ma tu prosí nech sem dojdem a sám tu nie je? Akože fakt?" spýtala som sa sama seba. Vo vrecku mi zrazu zavibroval mobil. Bola to nová správa od Anonyma! Napísal: Anonym: Už som tu ;)
Chcela som mu odpísať, kde, ale niečo mi vyšľahlo mobil z ruky. Vydesene som sa začala pozerať okolo seba. Pritiskla som sa ku stromu.
,,Creepers enveloppées!" zakričal mužský hlas a okolo mňa začali vyrastať dosť dlhé liány. Začali sa ku mne približovať. Chcela som na nich použiť nejaký element, ale jedna z nich mi chytila ruku. Nemala som na výber a tak som sa snažila utiecť, ibaže ten sprostý strom o ktorý som bola predtým opretá mi bránil v ceste. Liány ma nakoniec začali omotávať od piet až po ústa. Chcela som z plných pľúc zakričať o pomoc, ale liána ma predbehla a obmotala mi aj ústa. Začula som starý známy smiech. Predo mnou sa zjavili Damon a Beatrix! ,,Ako som napísal, som tu" zaškeril sa Damon. Liána mi uvoľnila ústa, ako keby vedela, že chcem niečo povedať. ,,Ty si bol Anonym?!" zakričala som. ,,Prekvapenie" povedal ironicky so smiechom.
,,Tvoj plán vyšiel výborne, ségra" pochválil Damon svoju sestru. Ona sa len spokojne usmiala. ,,Ja viem" odvetila.
,,Čo so mnou chcete urobiť?" spýtala som sa ostro. ,,Iba ťa pošleme domov" odvetila Beatrix. ,,Ku Gramorovi!"

Noo ľudia ďalšia časť za nami :D dúfam že sa vám páčila, snažila som sa to urobiť napínavé ;)  keď sa vám kapitolka páčila tak prosím nezabudnite zanechať vote alebo koment :)

Princess of elements (SK)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora