Keď som počula, čo Beatrix povedala, začala som sa trhať ešte silnejšie. Dvojčatá sa na tom iba smiali.
,,Neboj sa Azura, už ideme!" začula som povedomý hlas. Obzrela som sa. To sú Yce s Arianou! Dvojčatá ich síce videli, ale nič si z nich nerobili. ,,Thorns!" zreval Damon a pred Yce a Arianou vyrástli vysoké ostne, ale naschvál tam nechal jednu voľnú škáru, aby sa mohli Yce s Arianou bezbranne prizerať. Beatrix sa na mňa škodoradostne pozrela a zasmiala sa. Mávla rukou a asi dva metre nadomnou sa objavil portál. Vlasy mi začali viať smerom k portálu a postupne ma to tam začalo ťahať celú. Bohužiaľ som nemohla nič robiť, lebo som bola zviazaná. Zmohla som sa len na to zakričať: ,,Yce, Ariana pomóc!" ale než som to dopovedala, prešla som portálom, ale ešte som začula Damona, ako škodoradostne povedal: ,,Šťastnú cestu!"
,,Kam ste ju to poslali!?" zakričala Yce. ,,Do Eternie na zámok... kde sídli Gramor!"
Ariana takmer odpadla. ,,Takže láska je podvrh!" zakričala zranene. Inokedy by sa na ňu Yce rozkričala, ale nechala to tak, lebo vedela, že by sa nič nezmenilo, a taktiež vedela, že Ariana je 'šibnutá'.
Ešte stále som asi svetelnou rýchlosťou letela v portále. Bála som sa čo bude ďalej. Bude ma chcieť Gramor zabiť? Alebo žiadať výkupné alebo podobne? Tieto otázky mi stále lietali hlavou. Pred sebou som uvidela slabé svetlo. Čím ďalej ma k nemu tiahlo, tým viac žiarilo. Nakoniec ma portál 'vyhodil' do toho svetla, až som zavrela oči. Keď som ucítila, že svetlo ma už v očiach nepáli, otvorila som ich, ale hneď keď sa to stalo tak som tvrdo padla na zadok, ale aspoň sa mi uvoľnilo viazanie. Ironicky výborné a pohodlné cestovanie.
Vydesene som sa obzerala okolo seba. Všade naokolo len čierne kryštále.
Za sebou som začula zrevanie. Rýchlo som sa otočila a uvidela som úplmého mega medveďa s tmavým ohnivým chvostom. A aká náhoda, že práve medveď bol zviera ktorého sa najviac bojím. Vedela som, že by som nemala robiť prudké pohyby a byť ticho, ale proste som to nedokázala. Začala som jačať jak malá a rozbehla som sa opačným smerom ako bol medveď. Ibaže niečo mi podšmyklo nohu a ja som padla na chrbát, že som rovno videla medveďovi do tváre, takže sa mi naskytol pohľad na jeho obrie čeľuste. Hlavu som si otočila na pravú stranu a zavrela som oči. Nech už mám svoju smrť za sebou. Srdce mi bilo ako o dušu a do očí sa mi vhrnuli slzy. No ale veď počkať! Veď ja viem kúzliť! A presne na takéto príležitosti som trénovala! ,,Bouclier de glace!" zvolala som švihla som rukou na medveďa. Objavila sa pod ním ostrá špica ľadu ktorá ho odhodila pár metrov odomňa. ,,Áno!" zakričala som si nadšene pre seba a začala som hľadať východ, až som zbadala veľké dvere čo viedli von. Rozbehla som sa k ním. Keď som chcela chytiť kľučku, nejaké magické laná mi chytili nohy. ,,Čo to..." nestihla som dopovedať, lebo laná ma stiahli na zem a obmotali mi aj ruky tak, že som nemohla vôbec kúzliť.
,,Ty už si odchádzala?" ozval sa hlas za mnou. Ani som nemusela hádať, kto to bol. Rýchlo som sa otočila a zahľadela som sa na Gramora. ,,To čo si spravil mojej rodine ti neprejde!" rozkričala som sa. V očiach sa mi zbehli slzy, ale snažila som sa ich udržať, aby som pred ním nevyzerala ako nejaká citlivka. ,,No nepovedal by som že budeš takto hovoriť keď predo mnou kľačíš a si zviazaná" zasmial sa Gramor ironicky. ,,Neklaniam sa pred tebou, a ani nikdy nebudem..!" povedala som odhodlane a snažila som ss vstať. Ale silné viazanie mi to nepovolilo.
,,Nebudeš sa mi klaňať?" spýtal sa ironicky Gramor. ,,Ja som vládza celej ríše a mám najväčšiu moc!"
,,Môžeš byť kľudne aj černoško bubu ale ja sa ti klaniať nebudem" povedala som s ironickým úsmevom na tvári. Tak trochu ma už strach prešiel. ,,A naviac keď máš IQ húpacieho koníka" zasmiala som sa ale povedala som to tak trochu nezrozumiteľne, aby sa nejako vážne nenaštval, lebo ľudí viem niekedy dosť vytočiť.
,,Poď sem!" zvolal Gramor. Neochotne som vstala a vykročila k miestu ktoré mi ukázal. Bol tam niečo ako kamenný úzky, trocha vyšší stôl a nad ním poletovala nejaká koruna ozdobená ružovými kryštálmi, bielymi kvetmi a kvapkami vody a okolo tej koruny bola akoby fialová vzdušná stena ale podobalo sa to na siluetu.
,,Táto koruna je najmocnejší poklad Eternie" začal Gramor: ,,Keby sa mi dostala do rúk ovládnem aj iné krajiny než Eterniu a k tomu budem mať neskutočnú moc" Gramor sa chcel dotknúť koruny ale fialová silueta ho popálila. ,,Ale odkedy... uhm.. teda, ja niesom z kráľovskej rodiny a korunu zobrať nemôžem, ale ty áno!"
,,Chceš aby som sa podielala na zničenie... všetkého? Dobre, porozmýšľam" tvárila som sa že rozmýšľam. ,,Uhm.... nie!" zakričala som. To sa asi dalo čakať, lebo Gramor nebol až tak naštvaný. ,,Odveďte ju do cely!" prikázal a hneď na to ma chytili za ruky a surovo viedli do cely nejaké príšery. ,,Ešte sme spolu neskončili" dodal Gramor.
Čauteee :D
Toto bola dnešná kapitola, dúfam že sa vám páčila ;)
A chcem sa spýtať... ja vidím že to pár ľudí číta ale takmer nikto nedá žiadny vote alebo koment... ľudia prosím, povedzte mi, čo robím zle...?
VOUS LISEZ
Princess of elements (SK)
Fantasy16 ročná Azura vedie celý svoj život normálny život. Ten sa jej ale dosť zmení, keď zistí, že je dedička trónu Eternie a má moc ovládať prírodné elementy. Keď toto zistila, myslela si, že jej život už nemôže byť komplikovanejší, ale keď zistí že má...
