Kapitola 10 - Strata pamäte

48 7 0
                                    

Bola som s dievčatami v cukrárni a práve som jedla výbornú čokoládovú zmrzlinu. Ariana vysvetľovala, ako to prebieha u nich s jej 5 sestrami a jedným bratom, ale keď sa mám priznať, nepočúvala som ju. Zrak mi padol na malého chlapčeka, ktorého mama kŕmila so zmrzlinou a otec ho hladkal s úsmevom na tvári po vlasoch. Vzdychla som si. Tomu chlapčekovi som rodinu závidela. Akože, mám síce tetu Eli, a mám ju veľmi rada ale... proste to nikdy nebude moja matka a ani otec. Stále si vyčítam, že keď som bola na Eternii, nezobrala som tú korunu a neoslobodila rodičov. Keby som zobrala tú sprostú korunu, tak už som s nimi mohla byť! Zrazu som sa silno rozplakala a utiekla som preč. Dievčatá asi nevedeli prečo, lebo toto sa mi odohrávalo v hlave.
,,Azura, stoj!" kričali na mňa. ,,Čo sa deje?"
Ani tu som ich nepočúvla a vbehla som do parku. Sadla som si pri jazero a dala som si hlavu do kolien. Ale o chvíľu ma našli Yce s Arianou.
,,Azura... ja viem prečo si taká" odvetila Yce a sadla si ku mne. ,,Videla som na koho a načo si sa v tej cukrárni pozerala"
Zdvihla som hlavu. ,,Prepáčte že som takto utiekla" povedala som a utrela som si slzy. ,,Ja len... veľmi ma to vzalo, vždy som chcela rodinu..."
,,Chápeme ťa" odvetila Ariana a prisadla si tiež. ,,Ale vezmi to z lepšej stránky!" povedala už veselším hlasom. ,,Keď raz porazíme Gramora a dvojčatá tak ich oslobodíme! A pravdu potom povieme aj tete Eli a tým pádom sa môže tiež potom s tebou presťahovať do Eternie, a budeme tam všetci spolu..." Ariana nestihla dohovoriť, lebo som jej skočila do reči. ,,Prečo by som sa mala presťahovať do Eternie? Mne sa na Zemi páči, mám tu priateľov, školu..."
"Lebo si nástupkyňa Eterniiskeho trónu!" vyhŕkla Ariana. ,,Nemôžeš povedať tvojej najdôležitejšej povinnosti nie"
Smutne som si vzdychla. Ariana mala pravdu. ,,Takže ma trón núti opustiť môj život? Vždy som chcela mať magickú moc a vládnuť ale nevedela som že pre svoj sen sa mám vzdať celého života..." Postavila som sa a mala som namierené do lesa. ,,Kam ideš?" spýtala sa ma Yce. ,,Prejsť sa" odvetila som. ,,Vyvetrať si hlavu"
,,To sa mám kvôli vládnutiu vzdať celého života?" spýtala som sa sama seba a nevnímala som okolitý svet. Preto som si ani nevšimla stromu predo mnou a s mojou šikovnosťou som doňho vrazila. Upadla som do bezvedomia.
Otvorila som oči a uvidela som pred sebou asi 19 ročného muža a ženu ktorý boli očividne dvojčatá a boli oblečení ako nejaký čarodejníci. Žena ku mne natiahla ruku a v ruke sa jej objavil čierny plameň!
,,Váu, ako je to možné?" spýtala som sa neveriacky a postavila som sa. Dvojčatá na seba nechápavo hľadeli. ,,Ty nezdrháš a nesnažíš sa brániť?" spýtal sa muž. ,,Prečo by som mala?" usmiala som sa. ,,Veď vy mi určite ublížiť nejdete" usmiala som sa. ,,No to teda ide..." muž nestihol dopovedať, lebo jeho sestra ho chytila za pusu a stiahla na bok. ,,Nič nerob a nič nehovor. Azura očividne stratila pamäť a nepamätá si nás. A nepamätá si ani kto naozaj je. Môžme to využiť v náš prospech!"
Muž sa zaškeril. ,,Dosť prefíkaný plán" povedal a dvojčatá na mňa z úškrnom začali hľadieť.

Taak po dlhšom čase ďalšia kapitola na svete. Dúfam že sa vám páčila :3

Princess of elements (SK)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora