On!

Prepáč

Kevin
Keď som sa zobudil všimol som si ako na mňa pozerá ,,Dobré ráno" povedal som ,,Dobré čo sa stalo ?" Pozrela sa na mňa ,,Nepýtal som sa ťa" ona sa zamračila ,,Tak prečo si taký iný ?" Premerala si ma pohľadom ,,Vieš ja som taký nebudem ti klamať čo sa mi postaví sa cesty to zničím ale keď si mi večera povedala že si v bezpečí pred tými čo ťa uniesli ale nie si v bezpečí predomnou tak sa vo mne niečo zlomilo" povedal som a ona na mňa len hľadela ,,Prisahaj že na mňa nikdy ale že nikdy nezdvihneš ruku" povedala potichu ,,Budem sa snažiť" začal zvoniť Alexandrianin mobil ,,Ahoj ocko" povedala a usmiala sa ,,Chcem svadbu preložiť o 4 dni chcem si ušiť šaty" povedala a usmiala ,,Dobre áno veľmi sa ľúbime tak ja idem ahooj" a zrušila a pozrela na mňa ,,Lepšie je keď si myslí že som šťastná" povedala som a pozrela sa na ruky ,,Čudujem sa že si ma chceš po tom všetkom ešte vziať" povedal som ,,Som v bezpečí pred"a zasekla sa ,,Pred kým ?" Spýtal som sa iba pokrútila hlavou
Alexandra
,,Nikto idem si dať sprchu a potom zájdem k nejakej krajčírke" povedala som a pomaly sa postavila a išla do kúpeľne keď som sa uvidela v zrkadle skoro som odpadla.Začali mi stekať slzy vyzliekla som sa a osprchovala.Keď som vyšla vtedy mi doplo že som si nedonkesla veci na prezlečenie tak som nechala na sebe osušku a išla do izby.
Kde akurát vtrhla Adel ,,Prepáč" povedala a zavrela dvere ,,V pohode poď ďalej" povedala som a vyberala si oblečenie.

,,Vyzeráš ako keby si išla na pohreb" povedala mi malá keď som vyšla prezlečená z kúpeľne. ,,A prečo si vlastne prišla ?" Spýtala som sa jej ,,Noo chcem ísť vyberať šaty na svadbu" povedala celá nadšená ,,Vieš ako to urobíme ja zbehnem na cintorín a potom prídem pre teba a pôjdeme na nákupy čo ty na to ?" Usmiala sa a skočila na mňa ,,Dobre idem za Denisom" a rozbehla sa z izbyja som išla dole ,,Kam ideš ?" Spýtal sa ma Kevin ,,Na kávu a cintorín" len čo som dopovedala hodil na seba bundu ,,Idem s tebou netreba zabúdať že nie sme ešte zobratý" a otvoril mi dvere ,,Fajn" išli sme spolu pešo do kaviarne ktorá je blízko ,,Mali by sme sa aspoň trochu spoznať" povedal po chvíli ,,Dobre tak sa pýtaj" povedala som a čakala na otázku ,, Najlepšie mesto ?" Som rada že ide na to zvoľna ,,Dominikánska republika a tveje ?" Odpoveď ho zaskočila ,,L.A keď som bol malý vždy som hovoril len o tom istom dokola" zasmiali sme sa ,,Prečo si súhlasila s svadbou ? Ale pravdu." Pozrel na mňa ,,Jedno slovo možno nezmyselné no významné. Nádej a viac sa ma nepítaj na túto tému" povedala som a vošla do podniku ,,Dobrí deň čo si dáte ?" Spýtal sa náš čašník celkom pekný ,, Espresso" povedala som a pozrela na Kevina ,, Tiež" čašník odyšiel ,,Malá kričala že idete vyberať šaty na svadbu je to pravda ?" Usmiala som sa ,,Áno a nejdeš s nami" povedala som dopredu ,,Veríš že keď ženích vidí nevestu v šatách nebudú šťastný ?" Spýtal sa ma ,,Vieš mi nebudeme šťastný pretože sa nelúbime ale chcem aby sa ocko tešil" povedala som a pozrela sa dole ,,Len preto ?" Doniesli nám pitie ,,Je na to ešte skoro" povedala som a potom sme sa bavili o malej Adel na čom sme sa nasmiali a teraz sme sa vybrali na cintorín bojím sa toho že to nezvládnem ,,Nebola som tu už 10 rokou" povedala som potichu ,,Prečo ?" Spýtal sa ma otázku ,,Neviem chytala som záchvat a preto chcem aby si počkal na začiatku" iba prikývol išla som ku jej hrobu a začala ,,Mami veľmi ma to mrzí chcela som prísť ale" a zase som dostala záchvat plačú ktorý má zložil na kolená cítila som ako má niečie ruky zdvíhajú ,,Som tu neplač niesol sama" pritisol si ma k sebe sadli sme si na lavičku ,,Presne pre toto som sem nechodila" zomrela som si slzy ,,Čo sa jej stalo ?" Spýtal sa ma ,,Neako sa k nám dostali jeden z nich namieril zbraň na mňa mama skočila predomňa" a podal mi balík vreckoviek ,,Otec ho našiel a zlikvidoval no vždy sa budem cítiť vínna ja som mala byť mŕtva a nie ona" pritiahol si ma ,,Som si istý že keby na tvoju dcéru niekto vystrelí tiež by si spravila to isté" mal pravdu ,,Poď ideme domov a šaty si vyberieš cez net nemusíš nikam chodiť" povedal a vstali sme uvidela som oproti otca ktorý mal v ruke tulipány. ,,Ocko" objali sme sa ,,Ták ako sa máte?" Spýtal sa a premeral si nás ,,Dobre a tie šaty dám radšej ušiť" usmiala som sa a Kevin si ma pritiahol ,,Dobre ako uznášaniaschopné za vhodné" usmial sa ,,Dobre tak mi už ideme ocko lebo sa ponáhľam" dala som mu pusu na líce a pozdravili sme sa a išli domov ,,Môžme ísť som už pripravená" zapišťala malá ,,Len sa prezlečem" vybehla som hore kde som sa prezliekla

Zišla som dole ,,Idem s vami" povedal Sebo ,,Okej"