Black a Ja ?! Nikdy!

Čiernovlasý neznámy

Annmarie:
Zobudila som sa na bolesť krku, vonku ešte len svitalo no mne sa už nedalo spať a tak som si obliekla huňatý župan a zišla som sa dole, spraviť si nejaké raňajky. Keď som si spomenula čo sa včera stalo začala som byť nervózna a tak som sa radšej vrátila do svojej izby a snažila som sa znova zaspať ale teraz pre zmenu v posteli,z toho kresla som bola celá dolámaná. Tieto pokusy mi vydržali ešťe hodinu, potom som to už vzdala. A obliekla som si rifle a moje obľúbené biele tričko s vtipnou karikatúrou Mozarta.
Zdola sa ozvali zvuky prezrádzajúce že niekto okrem mňa je konečne hore. S nadšením som zbehla schody a nosom som pristála tesne pred mamou, no to by chcelo asi vysvetlenie, ktoré znie: keď som bola na predposlednom schode som sa potkla o svoju nohu, to sa podarý len mne, a neustála som to.

Mama na to reagovala úsmevom asi si už zvykla.,,Si pripravená na odchod?" spýtala sa mama.,,Mamí, naozaj tam musím ísť ? A kde to vlastne je?"
,,Uvidíš a už poď lebo tam za takú hodinu už budú všetci kupovať nové veci do Rokfortu.Možno tam stretneš niekoho z tvojich budúcich spolužiakov."Obliekla som si džínsovú bundu a conversky a vyrazila som s mamou do dnes slnečného Londýna.

                      ......................

Vošli sme do nejakej budovy v centre Londýna. Keď sme vchádzali dnu všimla som si že sa to tam volá ,,u Deravého kotlíka,, zaujímavý názov pomyslela som si. Vnútri to vyzeralo ošúchane s množstvom individuí, mama niečo povedala krčmárovi a ten nás zaviedol von cez zadné dvere.
Vonku na nás čakal starý múr s množstvom nerovnomerne postavených tehál. Vzal nejaké ,,drevo či čo to bolo,, a poklepkal ním po tehlách. Múr sa zrazu strácal a ja som neverila vlastným očiam, odhaľoval čoraz viac uličku plnú ľudí s balíčkami rôznych tvarov.Bolo tam aj množstvo detí v mojom veku no ja s mamou som vošla do starého obchodu s knihami po všetkých stenách a voľne poukladaných po celej miestnosti.Vybrala som list s pomôckami a poprosili sme starého pána o pomoc. Zo všetkými knihami,novými brkami(aj tak si tam zoberiem úžastné pero),kalamárom a všetkým ostatným čo neviem čo je sme sa vybrali do posledného obchodu, nad dverami visel nápis s olupujúcimi sa zlatými písmenami- OLLIVANDEROVCI:VÝROBCOVIA PRVOTRIEDNYCH ČARODEJNÍCKYCH PRÚTIKOV OD ROKU 383 PRED N.L. Vošli sme do obchodu s prútikmi v škatuľkách po všetkých stranách no bohužiaľ sme v obchode neboli sami, bola tam ešte jedna rodina zložená tmavovlasej pani ,ktorá len čo ma uvidela škaredo na mňa pozrela čo spravili rovno aj jej synovia až na jedného čo sa na mňa usmial a pristúpil ku mne. Našťastie si to jeho mama nevšimla a tak sa ma spýtal:,,Čo to máš na tričku?"jeho otázka ma zarazila a s prekvapením v hlase som povedala:,,Ty nepoznáš Mozarta, najznámejšieho klaviristu?"
,,Nie"-odvetil.,,Ahoj, volám sa Annmarie Enrighton a iba nedávno som zistila že som čarodejnica a ty?''po tejto otázke sa mu trochu skrivila tvár no odpovedal.
,,Ahoj, ja som Sirius Orion a pochádzam z urodzeného rodu Blackovcov."-nechápala som jeho odpovedi no nadaľej som už nemohla pokračovať pretože som bola na rade na prútik.
Pán Ollivander na mňa pozrel a usmial sa v tom sa otočil a zmizol za regálmi o chvílu sa vrátil s malou tmavomodrou krabičkou.Otvoril ju a podal mi trochu skrivený prútik no podľa mňa aj tak pekný a dodal:,,Drieň, jadro z pera fénixa,,13 1/4 centimetra a prekvapivo ohybný."
Vzala som si ho do ruky, dobrú chvíľu som naň pozerala a čakala som čo sa má akože stať. Zrazu sa spoza mňa opovržlivo ozvalo:,, Vidíte deti, a preto tvrdím že humusáci by nemali mať prútiky, nie to ešte býť s nami rovní. Však ona ani netuší čo má robiť s prútikom." poznamenala pani Blacková. No pán Ollivander sa na ňu pozeral ako keby vyhlásila že chce zabiť Kráľovnú Alžbetu. Nato sa ozve moja mama, hlasom ktorým som ju počula rozprávať naposledy....... no nikdy som ju nepočula rozprávať tak naštvatým a panovačným hlasom. ,, Walburga ja si neželám aby si moju dcéru tak nazývala!" To už padla sánka všetkým čo sme boli v obchodíku. Odkial MOJA mama pozná pani Blackovú? Vymenila som si pohľad s tým Siriusom a neviem koho pohľad bol zmätenejší. V očiach mal rovnakú otázku ako ja v hlave, no odpoveď som nepoznala.,, Ty?" Ozvala sa s prekvapením pani Blacková.,,Ty niesi mŕtva, Anastázia?" ,,No,ako vidíš nie." Pokračovala mama naďalej ľadovo.Pani Blacková sa s prekvapeným výrazom na tváry otočila na päte a obchodík opustila, no jej dvaja synovia tam naďalej udivene stáli. Po chvíli si asi uvedomili že ich mama už odišla a tak obchod opustili tiež, no oni narozdiel od ich matky pri odchode pozdravili. Pán Ollivander sa spamätal asi ako prvý, milo sa namňa usmial a povedal,, Musíš ním mávnuť." Síce som nechápala načo ale spravila som ako mi kázal. Z prútika vileteli modré iskry.Pozerala som nato s otvorenými ústami. Iskry sa sformovali do tvaru vločky, vôbec som nechápala čo to znamená. Pán Ollivander na to hladeľ s úžasom. Za prútik sme zaplatili a vyšli sme s obchodu.

Sirius:
Kto to je? A odkiaľ ich moja matka pozná ? A prečo reagovala tak prekvapene? Tieto otázky mi behali po rozume no odpoveď na ne som nepoznal.

No tak tu máte druhú časť a vyskytli sa tam aj Blackovci. Čo hovoríte na reakciu Pani Blackovej ? A odkiaľ sa vlastne poznajú?
Ďakujeme za každý vote a comment.
MartinaVarsavova a @Sedmokraska013
Pá nabudúce 😍😘