Blood Bound [HP Fanfiction]

4. Kapitola - Prvý deň v Rokforte

Sníval sa mi ten istý sen, ten istý dej a tie isté postavy. Čo to môže znamenať? Z toho sna som bola rozrušená a na nič som nadávala pozor. Ako prvú hodinu sme mali s profesorkou McGonagallovou a potom elixíry s profesorom Snapeom. Všetci sme sedeli v laviciach a čakali. Zrazu sa rozleteli dvere a do učebni vošiel profesor Snape.

,,Na tejto hodine nebudeme mávať prútikmi ani používať hlúpe zaklínadlá. Neočakávam, že niektorí z vás môžu pochopiť jemné a súčasne exaktné umenie výroby elixírov, a však tú hŕstku vyvolených ktorí majú isté predpoklady môžem naučiť ako
ochromiť myseľ, opantať zmysly, ako zavrieť do fľašky slávu, uvariť moc, či do konca oddialiť smrť." Povedal. Ja som ho síce veľmi nevnímala no keď začal opäť hovoriť, prebrala som sa a dávala pozor.

,,Ale je možné že niektorí z vás prišli do Rokfortu s takými výnimočnými schopnosťami že majú pocit, že nemusia dávať pozor." Povedal a pozrel sa na chlapca v okuliaroch ktorý sedel v predu a niečo písal.

...

Ako ďalšia bola hodina lietania s profesorkou Hoochovou. Všetci sme stáli na dvore a mali pri sebe metlu. Uvideli sme ju ako sa blíži k nám.
,,Dobrý deň profesorka Hoochová." Slušne sme sa pozdravili a mohli sme začať lietať.

,,Vítajte na hodine lietania. Na čo čakáte? Každý sa z ľava postaví k svojej metle. Hýbte sa trochu! Vystrite pravú ruku nad metlu a povedzte 'HOP'." Povedala profesorka Hoochová a my sme to mohli skúsiť.

,,Hop!" Povedala som a hneď na to som držala metlu v ruke. Okolo mňa sa ozývalo 'Hop, Hop....'

,,S citom!" Povedala profesorka Hoochová

,,Tak... Metly máte v rukách, teraz na ne vysadnite. Držte ich pevne aby ste neskĺzli zo zadného konca. Keď zapískam na píšťalku, silno sa odrazíte od zeme. Držte metly rovno. Nachvíľu sa vzneste potom sa nahnite dopredu a klesnite na zem. Pripraviť sa, 3, 2,..." Dopovedala a a zapískala na píšťalku. Jeden chlapec vzlietol.
,,Neville... Poď dole!" Kričali na neho ostatné deti.
,,Pán Longbottom... Pán Longbottom ešte ste nemali vzlietnuť!" Kričala profesorka Hoochová.

Videla som ako tú metlu nevedel ovládať. Letel oproti stene kde aj narazil a nie raz. Potom letel oproti nás. Profesorka Hoochová ho chcela zastaviť, no bol príliš rýchli. V lietaní pokračoval tak, že preletel cez bránu a potom narazil do sochy. Zachytil sa o ňu plášťom a mela mu vyletela z rúk. Všetci sme pribehli pod sochu na ktorej vysel Neville len za plášť. Zrazu sa jeho plášť pretrhola a padal dole.

Našťastie sa zachytil o ďalšiu sochu pod ním no tá socha ho neudržala a padol na zem.

,,Uhnite!" Kričala na nás profesorka Hoochová. Pozrela sa mu na ruku.

,,Och dráhy... Máš zlomené zápästie. Chúďa malé. Tak poď, vstávaj." Povedala mu profesorka.

,,Odvediem pána Longbottoma do nemocničného krídla. Zatiaľ sa nikto ani nepohne! Jasné?! Ak uvidím vo vzduchu jedinú metlu, dotyčného vyrazím z Rokfortu skôr, než stihne povedať 'Metlobal'!" Prísnym hlasom povedala profesorka Hoochová a s Nevilleom už mierila do nemocničného krídla.

,,Videli ste jeho ksicht? Možno keby sa ten tučniak držal pevne, nezabudol by spadnúť na tučný zadok." Povedal blonďavý chlapec a niečo držal v ruke.
,,Daj to sem Malfoy!" Povedal chlapec v okuliaroch.

,,Nie! Dám to niekam, kde to Longbottom nájde." Povedal blonďavý chlapec, sadol na metlu a vzlietol.
,,Čo tak na strechu? Tak čo Potter? Trochu od ruky čo?" Dopovedal. Potter neváhal a sadol na metlu no v tom sa ozvalo dievča.

,,To v žiadnom prípade Harry! Počul si čo povedala. A okrem toho nevieš lietať! Povedalo dievča a Potter vzlietol.
,,To je ale idiot!" Povedala.

,,Daj to sem Malfoy lebo ťa z tej metly zhodím!" Kričal na neho Potter.

,,Ale nehovor!" Povedal ironicky Malfoy. To čo mal v ruke hodil do diaľky. Potter išiel za tým. Skoro narazil do okna no tesne pred oknom chytil tu vec a pomali klesal k zemi. Všetci sme začali tlieskať a rozbehli sme sa k nemu. Okolo sa ozývalo:
,,Dobre Harry!" Alebo ,,Výborne!".

Našu radosť prerušila profesorka McGonagallová. Prišla k nám a prihovorila sa Potterovi.
,,Potter, poďte so mnou." Povedala a poter išiel s ňou. Potichu sme sa dívali ako odchádzajú.

...

Koniec 4. Kapitoly