Blood Bound [HP Fanfiction]

26. Kapitola - Tajomná komnata znovu otvorená ?!

Potom čo sa stalo včera s Olivierom, som do klubovne išla celá vysmiata, spokojná a viem že to bolo nápadne lebo sa tak často nespávam ale našťastie bola hore len Daphne a tá si už zvykla na moje nálady.

V tú noc sa mi spalo asi najlepšie od doby čo som sa narodila. Škoda že sa s tým nemôžem zdôveriť Daphne. Je to moja najlepšia kamarátka a aj jej verím no ak by sa náhodou preriekla pred Rosie tak to by bol koniec!

Rosie nie je schopná udržať tajomstvo a tak by sa to rozšírilo veľmi rýchlo a to by bolo ohováranie, problémy a veľa iných vecí čo netreba mne, a ani Oliverovi.

Ráno som vstala s dobrou náladou. Išla som ako vždy do kúpeľne kde som urobila rannú hygienu, nechala si vlasy rozpustené a obliekla sa do uniformy.

Daphne sa zobudila po mne. Ako vždy som ju počkala na raňajky. Hneď ako sa zodvihla z postele išla do kúpeľne a o pár minút z nej vyšla.

,,No čo? Ideme na raňajky?" Spýtala som sa s úsmevom na perách.

,,Áno." Povedala Daphne a pozrela sa na mňa.

Vošli sme do veľkej sieni kde už boli na stoloch pripravené raňajky. Sadli sme si k slizolinskému stolu. Sadla som si vedľa Daphne ako vždy a nabrala si raňajky.

Poobzerala som sa po sieni aby som vedela kto všetko tu je lebo nebolo tu toľko žiakov ako zvykne byť.

,,Asi sme vstali skôr." Povedala som Daphne a ona sa zasmiala.

,,Aspoň tu nie je hluk a môžme sa v kľude naraňajkovať. Ešte k tomu sme sa vyhli Peroxidovej hlave a to je len dobre." Dopovedala a ja som sa nemohla nezasmiať. Ale mala pravdu.

Opäť som sa poobzerala po sieni a všimla si Olivera ako si sadá za stôl aj s jeho kamarátmi. Ako som ho uvidela, začala som sa usmievať od ucha k uchu a ignorovala som to, čo sa okolo mňa dialo.

Hneď si ma všimol keďže sedel tak, aby mal na mňa výhľad. Tak isto sa začal usmievať.

Z môjho nekontrolovateľného usmievania sa na Olivera ma vytrhla Daphne ktorá ma udrela lakťom do ruky.

,,Camille! Camille! Ty ma ignoruješ?" Spýtala sa ma prekvapene a zároveň nervózne Daphne.

,,Prepáč, ja som sa zahľadela." Povedala som a sklonila svoj zrak k jedlu na mojom tanieri.

,,A kam si sa to zahľadela?" Spýtala sa a ja som jej prstom ukázala na nejaké náhodne miesto.

Po raňajkách sme mali hodiny. Deň ubehol veľmi rýchlo a mňa mrzelo že som nebola s Olivierom.

Nastal čas večere a ja spolu s Daphne a Pansy sme išli na večeru. Sadli sme si za stôl. Všimla som si, že v sieni nebol Harry. Tá myšlienka ma však prešla keď sa predo mnou objavilo jedlo. Bola som dosť hladná.

Po večery sme sa všetci vracali do klubovní. Už sme sa boli blízko klubovne no potom sme sa všetci zastavili spolu s ostatnými fakultami. Zastavili sme sa pri stene kde stál Harry, Ron a Hermiona. Spolu s nimi bolo na stene napísané krvou: "Tajomná komnata znovu otvorená. Nepriatelia potomka... Pozor!". Aby toho nebolo málo, na stene bola Filchova mačka, pani Norissová. Nehýbala sa.

Všetci sme sa zhrozene pozerali na nich, na stenu a mačku. Samozrejme sa Malfoy nezdržal a musel to okomentovať.

,,Nepriatelia potomka pozor... Ste na rade, humusáci!" Povedal tým jeho odporným, nechutným a povýšeneckým hlasom. Mala som chuť dať mu facku alebo pri najmenšom aspoň do neho dokričkať, no neprišlo mi to ako dobrý nápad.

Potom tam prišiel Filch. 'To teda chýbalo...' pomyslela som si a sledovala čo sa ďalej bude diať.

,,Čo sa to tu deje? Ustúpte! Na bok, na bol!" Predieral sa pomedzi študentov až neprišiel pred Harryho.

,,Potter, čo ty tu?" Spýtal sa ho tým chraplavým hlasom.

Potom zbadal jeho mačku. Ako nehybne visí za chvost.

,,Pani Norissová?" Povedal potichu a obrátil zrak naspäť na Harryho. ,,Ty si zabil moju mačku?"

,,Nie, nie." Povedal vystrašene Harry.

,,Zabijem ťa. Ja ťa zabijem!" Kričal do Harryho Filch. Našťastie prišiel profesor Dumbledore.

,,Armus, Armus ja..." nestihol dopovedať keďže si všimol nápis na stene.

,,Všetci sa rozídu do svojich izieb. Ihneď!" Povedal profesor Dumbledore a my sme sa okamžite pobrali do klubovne.

...

Koniec 26. Kapitoly

Strašne moc ďakujeme za 1k ❤❤. Moc si to ceníme ❤❤ Ďakujeme ❤❤