Blood Bound [HP Fanfiction]

22. Kapitola - Konkurz na metlobal

Na ďalšie ráno som vstala z postele a urobila moju rannú rutinu. To znamená že som išla do kúpeľne, urobila rannú hygienu, urobila si nejaký účes na hlave aby som nevyzerala ako po výbuchu, obliekla sa do uniformy a išla sa naraňajkovať do veľkej sieni. Za slizolinským stolom už sedela Daphne. Pridala som si k nej.

,,Ahoj." Povedala som milo a zobrala si toast so syrom.

,,Ahoj Camille. Prepáč že som ťa nepočkala, no bola som už veľmi hladná." Povedala Daphne.

,,To nevadí." Povedala som a potichu sa zasmiala. Dnes mám nezvyčajne dobrú náladu.

...

Dnes je deň, kedy sa môžem dostať do nášho metlobalového týmu ako strážca. Keď sme mali hodinu lietania, profesorka Hoochová povedala že mám na to byť strážca.

Prišla som na ihrisko. Okolo mňa bolo dosť veľa uchádzačov. Čo ma ale najviac prekvapilo bolo to, že Malfoy alebo po mojom Peroxidová Hlava, sa uchádzala tiež. Otrávene som si povzdychola a prevrátila očami keď som ho videla. Nemohla som si nevšimnúť že sa na mňa pozeral, no ja som sa jeho pohľadu snažila vyhnúť, alebo pri najmenšom ho ignorovať.

Bola som posledná z uchádzačov na strážcov. Len tak som tam stála, čakajúc na to, kedy vyvolajú moje meno.

,,Camille Fosterová." Zakričala moje meno profesorka. Konečne, konečne utečiem pohľadom Malfoya.

Prišla som pred profesorkou a nášho kapitána týmu - Flinta.

,,Môžeme začať?" Spýtala sa profesorka a ja som prikývla. Musím priznať že som mala trošku strach a stres či ma zoberú, no moje sebavedomé ja si verilo asi až veľmi. 'Hrdinsky' som sadla na metlu, a išla zaujať pozíciu pred brány.

Videla som ako Flint držal prehadzovačku v ruke, pripravený ju kedykoľvek hodiť. Moje sebavedomie začalo trošku klesať a strach začal narastať.

,,Si celkom pekná na strážcu. Nebojíš sa že si ublížiš?" Spýtal sa podpichovačne Flint.

,,Nie." Sebavedome som odvrkla a bola pripravená odraziť prehadzovačku.

Flint vyhodil prehadzovačku do vzduchu a následne ju odrazil. Smerovala ku mne veľmi rýchlo a ja som ju rukou odrazila od seba skôr, ako mi stihla ublížiť. Pravdupovediac, potom ma celkom bolela ruka. Nasledoval ďalší hod prehadzovačky, ktorú som mala odraziť. Tento krát som bránu uchránila nohou. Toto bolelo o niečo menej, no stále som cítila menšiu bolesť.

Takto som odrazila prehadzovačku ešte niekoľko krát. Sama som bola presvedčená že som odrazila všetky hody prehadzovačku.

S metlou som klesla na zem a zosadila z nej. Profesorka a aj Flint sa na mňa udivene pozerali.

,,Skvelá práca slečna Fosterová." Povedala mi profesorka.

,,Ďakujem." Povedala som s úsmevom na perách a odišla z ihriska naspäť do klubovne aby som sa osprchovala a oddýchla si.

...

Koniec 22. Kapitoly