Blood Bound [HP Fanfiction]

12 . Kapitola - Koniec Vianočných prázdnin a návrat do Rokfortu

Vianočné prázdniny sa skončili a bol čas vrátiť sa do školy. Pobalila som si všetky veci. Bilius išiel samozrejme so mnou. Terrenc zostal u nás doma no teta Ester mi však sľúbila že mi ho potom pošle spolu s nejakým listom čo mi napíše.

,,Je čas ísť." Povedal jeden zo škriatkov ktorý ma mal preniesť na nástupište. Teta Ester nemohla ísť lebo bola ako zvyčajne zaneprázdnená nejakou prácou a papierovačkami. To som mohla čakať.

,,Tak poďme." Povedala som a usmiala sa na škriatka. Rýchlo som zobrala kufor a Biliusa. Chytila som škriatka za ruku a už sme sa premiestnili.

,,Rokfortský expres odchádza!" Kričal sprievodca a ja som sa rozhliada po Daphne a Rosaline. Nikde som ich nevidela a tak som nastúpila do vlaku. Začala som prehľadávať kúpe. Nakoniec som ich našla.

Otvorila som dvere od kúpe. Obidve sa zľakli a ja som sa zasmiala.

,,Hľadala som vás." Povedala som so smiechom.

,,Aj mi teba no nikde si nebola a tak sme obsadili kúpe." Povedala Daphne.

,,A kde je Pansy?" Opýtala som sa napriek tomu, že som tušila kde je.

,,Naozaj sa pýtaš? Veď je s peroxidovou hlavou... Ako inak." Povedala Daphne a všetky sme sa začali smiať.

Odložila som si kufor a sadla si. Vlak sa pohol a my sme sa začali rozprávať. Rosaline bola zvláštne ticho no nejak sme si toho nevšímali. Prezliekli sme sa do habitov lebo sme mali čo chvíľa prísť do Rokfortu.

Prišli sme do Rokfortu. Nasadli sme na koče keďže jazero bolo zamrznuté a nemohli sme sa preplaviť na druhú stranu. Poprade, lepšie sa mi cestuje kočom.

Prišli sme do Rokfortu. Išli sme rovno na večeru. Keď sme prišli do veľkej sieni tak sme si sadli za klubové stoly a čakal nás motivačný a zároveň privítací povianočný prejav profesora Dumbledora. Veľmi som to nevnímala a len som sa pozerala po veľkej sieni.

Môj pohľad padol na profesora Snapea ktorý sa na mňa tiež pozeral. Od začiatku ako som prišla na Rokfort, a pridelili ma do slizolinu, sa ku mne správa Snape zvláštne. Môj pohľad som od neho odvrátila, no on to neurobil. Upriamene sa na mňa pozeral. Snažila som si to nevšímať no nobolo také jednoduché.

Jeho pohľad na mne som prestala cítiť až vtedy, keď sa na stoloch objavilo jedlo. Rôzne vône, rôzne farby a rôzne možnosti. Bolo tam jedlo od výmyslu sveta a aj tak som nemala chuť. Nabrala som si iba kúsok, ktorý som aj tak nezjedla.

Skončila večera a my sme sa pobrali do klubovne. Prišla som do izby kde sme mali batožinu. Ľahla som si na posteľ. Pozerala som sa do stropu a takmer nedýchala. Po mojej pravej strane mala posteľ Daphne a po mojej ľavej strane Rosaline. Rosaline hneď zaspala.

,,Čo ti je Camille?" Potichu sa ma opýtala Daphne.

,,Nič... Prečo?" Potichu som odpovedala a stále pozerajúc sa na strop.

,,Na večeri si skoro nič nezjedla a teraz mi prídeš skôr mŕtva ako živá." Povedala a ja som sa posadila na posteľ.

,,No Snape sa na mňa pozeral po celú dobu čo Dumbledore hovoril. Mám z toho zvláštny pocit." Povedala som, znovu som si ľahla a zaspala som.

...

Koniec 12. kapitoly