You belong to me [SIDNEY CROSBY FF] - prebieha korekcia

Chapter III.

Celú cestu som nad tým premýšľala. Čo to celé znamenalo? Prečo to urobil? A prečo som ten prekliaty bozk nemohla dostať z hlavy? Snažila som sa svoju myseľ sústrediť na iné veci no márne. Zas a znova som sa vracala k tomu jednému okamihu, kedy jeho ruka chytila tú moju a trochu drastickým no zároveň aj vzrušujúcim spôsobom si ma pritiahol k sebe. A ten bozk... Veľká časť zo mňa si nechcela pripustiť možnosť, že sa mi to páčilo no ten zvyšný malý kúsok priam kričal a ja som ho nedokázala umlčať. Chcela som už byť doma. Dúfala som, že doma zabudnem. Zamestnám si myseľ čímkoľvek iným ako tým jedným mužom, ktorý ovládol moje myšlienky.

Uľavilo sa mi, keď som pred sebou uvidela ten známy dom. Strávila som tu len zopár dní ale aj napriek tomu sa mi to tu veľmi páčilo. Nemohla som to poprieť. Pittsburgh bol krásne mesto a táto časť mesta bola príjemne pokojná. Rodinné domy s veľkými záhradami kam som sa len pozrela. To bolo to, čo sa mi tak páčilo. Vždy som chcela mať takýto dom. V meste no s dostatkom súkromia. S veľkou záhradou plnou zelene a kvetov. Bolo by to dokonalé miesto na relax, ktoré som práve získala.

Hľadela som na tú tehlovú stavbu pred sebou a na perách sa mi objavil malý úsmev. Na život tu si rýchlo zvyknem. Zamkla som auto svojho brata a vydala som sa k dverám. Po ich otvorení som ucítila ten očakávaný pocit úľavy a bezpečia. Áno, som doma. Videla som pred sebou veľký otvorený priestor. Obývačka a jedáleň boli prakticky jedná miestnosť a odtiaľ viedlo viacero dverí, či už do kúpeľne, garáže, otcovej pracovne, hosťovskej izby a k schodisku do suterénu. Jedáleň bola spojená s kuchyňou veľkým oblúkom, čo znova otváralo priestor. To sa mi na tomto dome páčilo snáď najviac... nie, najviac sa mi stále páčila tá záhrada.

Vošla som viac do vnútra a znova som sa rozhliadla. Bolo tu také príjemné ticho. Bola som nesmierne rada, že som sa vrátila práve v tom čase, kedy bol každý niekde inde. V tom som si spomenula na svojho brata. Napísala som mu rýchlu esemesku, že som doma aj s jeho autom. Najviac ma však aj tak tešilo, že tu nie sú moje sestry. Keď mi otec povedal, že odišli späť do New Yorku, nemohol mi povedať nič lepšie. Nemala som s nimi práve najlepší vzťah, najmä s jednou z nich. A kde je jedna, je aj druhá.

Podišla som bližšie k jednému z kresiel, kam som si položila veci. Otcovi som povedala, že sa postarám o večeru no najprv som potrebovala sprchu a čisté oblečenie. Vrátila som sa teda do vstupnej haly, kde som nechala kufor a s ním v ruke som sa vydala schodmi hore na poschodie. Ocitla som sa na známej chodbe s dverami, ktoré každé viedli, do jednej zo spálni. Aj napriek tomu, že sme už takmer všetci mali vlastné životy, naši rodičia vždy chceli aby sme mali miesto kam sa môžeme vrátiť. Práve to som teraz potrebovala. Miesto, kam sa môžem vrátiť. Otvorila som teda dvere izby, ktorá mala byť moja. Bola na konci chodby. Oproti mal izbu Matt a vedľa Kiley. S Mattom sme vždy museli byť blízko seba. Do určitého veku sme mali spoločnú izbu. Bol mi bližší ako ktokoľvek iný. Bol mojim dvojčaťom.

Moja izba bola taká akú som ju zanechala. Veľká, priestranná. Svetlé farby, kde dominovala hnedá a biela. Po obvode z dvoch strán bol vstavaný šatník. Veľká posteľ uprostred izby a za ňou veľká stena plná poličiek a skriniek. Vedľa postele bol na tmavej podlahe veľký biely koberec z falošnej kožušiny. Bola to moja vysnívaná izba. Posadila som sa na malý gauč, ktorý som mala pred posteľou a povzdychla som si. Nedokázala som sa ubrániť myšlienkam na to, že sa budem musieť vrátit do Washingtonu po zvyšok mojich vecí. Netešila som sa na to, že mu budem musieť znova čeliť.

Aby som tieto myšlienky zahnala, prešla som dverami do kúpeľne, ktorú som mala spoločnú s Kiley. Zhodila som zo seba veci a bez ďalšieho zaváhania som vošla pod teplú sprchu. Vedela som, že mi to pomôže. Akoby som všetky problémy zo seba zmývala. Tešila som sa tejto úľave. Zmyť zo seba stres a všetky tie myšlienky, ktoré mi zamestnávali hlavu. Radšej som sa rozhodla ju zamestnať myšlienkami na to, čo urobím na večeru. Vedela som, že otec si obľúbil stejk, ktorý som mu zvykla raz za čas pripraviť.