You belong to me [SIDNEY CROSBY FF] - prebieha korekcia

Chapter VI.

Dopekla, dopekla, dopekla! V duchu som nadávala sama sebe. Do domu som vošla bočnými dverami, dúfajúc, že ma môj brat nesklamal. Nesklamal. Dodržal svoje slovo, tak ako vždy. Matt bol niekto, na koho som sa mohla spoľahnúť, nech som vyviedla akúkoľvek blbosť. Vždy tu bol pre mňa, presne tak ako som tu vždy bola ja pre neho.

Snažila som sa čo najviac potichu vyjsť hore schodmi do svojej izby. Nechcela som na nikoho natrafiť, aj keď bolo takmer deväť hodín ráno. Len pre ten pocit istoty som si pritiahla kabát bližšie k telu a vošla som do krátkej chodbičky, ktorá viedla k dverám mojej izby. Ten skutočný pocit istoty prišiel až po tom, ako som za sebou zatvorila dvere a otočila zámkom. Nebudem klamať, opadol zo mňa ten stres, no znova sa vrátili myšlienky na nedávne udalosti. Hryzla som si do spodnej pery a hlavu si oprela o dvere. Prečo mi to urobil? Prečo mi povedal, že som sa s ním vyspala, keď to nebola pravda?

„Dopekla!" zakliala som potichu a odlepila sa od dverí. Zhodila som zo seba kabát. Potrebovala som svoje oblečenie, chcela som sa zbaviť akejkoľvek pripomienky na Sidneyho a jeho tričko, ktoré som mala na sebe mi dvakrát nepomáhalo. Zo skrine som vytiahla béžové legíny a pletený sveter v podobnej farbe. Chvíľu som v rukách držala Sidneyho tričko. Rozmýšľala som, nebudem klamať, rozmýšľala som práve nad ním a jeho správaním. Nechcela som si to priznávať, ale pomaly sa mi dostával pod kožu. Chcela som všetky tieto myšlienky pochovať čo najhlbšie vo svojom vnútri, no tie sa mi neustále vracali.

„Vysvetlíš mi, kde si bola?" do izby vtrhol môj brat. Vystrašil ma. Jeho príchod som vôbec neočakávala. V tom zmätku som si všimla, že stále držím Sidneyho tričko, ktoré som okamžite odhodila do koša na špinavé oblečenie. Matt si všimol moju reakciu, ako aj pochopil tom, že som ho vôbec, ale že vôbec nečakala. „Myslel som si, že dvere si zamkneš, tak som stavil na istotu a šiel cez kúpeľňu," ukázal na dvere, ktorými ma pred pár sekundami prekvapil a zatvoril ich za sebou. K môjmu šťastiu sa rozhodol to tričko nejako nekomentovať.

„Matt," povzdychla som si. Nemala som chuť, ani náladu sa o tomto teraz rozprávať, ale vedela som, že môj brat je neoblomný. Aspoň, čo sa týkalo mňa. Obišla som ho a prešla som k svojej posteli, ktorá vyzerala rovnako upravene, ako keď som včera odchádzala. Bez ďalšieho rozmýšľania som sa na ňu hodila.

„Dobre, tak teraz už s istotou viem, že sa čosi stalo," Matt si zložil ruky na hrudi a otočil sa mojim smerom. Pár sekúnd na mňa len mlčky hľadel, potom prešiel tých pár krokov a sadol si na posteľ vedľa mňa. „No tak, Mel. Vieš, že mi môžeš čokoľvek povedať. Myslím, že poznám tvoje horšie tajomstvá ako je toto," musela som priznať, že mal pravdu. Matt poznal všetky moje tajomstvá, všetky moje výstrelky a problémy. Aj keď tento problém bol len a len o mne a mojej hlúposti, váhala som, či sa mu mám s týmto zdôveriť. Nebolo to tak, že by som svojmu bratovi nedôverovala, to určite nie...

„Matt," povzdychla som si a znova som hlavu zaborila do vankúša. Premýšľala som. Chcela som mu to povedať, ale jedna moja časť stále váhala. Je to len zopár dni, čo som ukončila vzťah s jedným hokejistom, zaplietla som sa s druhým. Nadávala som sama sebe za to, čo robím.

„Ani mi nevrav, že nad tým uvažuješ," kútikom oka som sa pozrela na svojho brata. Hľadel na mňa s nadvihnutým obočím. Mal pravdu. Nemala by som o ňom pochybovať, rovnako ako som nechcela aby on pochyboval o mne.

„Kde je otec?" spýtala som sa a posadila som sa do tureckého sedu, priamo oproti Mattovi. Napokon som sa rozhodla, že mu to predsa len poviem.

„Dole v kuchyni. Raňajkuje spolu s mamou..." odmlčal sa. Z tónu jeho hlasu som vedela, že je tu ešte čosi, čo mi nepovedal. Dvihla som k nemu zrak a nadvihla som obočie.