You belong to me [SIDNEY CROSBY FF] - prebieha korekcia

Chapter IV.

Dnes hral Pittsburgh proti Floride. Na štadióne som bola niečo cez pol hodinu, a to len kvôli tomu, že som sem išla hneď s otcom. Pokiaľ som bola doma, vždy som s ním chodievala takto na zápasy, už odkedy bol trénerom Bostonu. Na rozdiel od mojich sestier, ja som hokej zbožňovala. Či ho sledovať alebo dokonca aj hrať. Bola som ockovo dievčatko vo všetkých smeroch.

Po chvíli ma telefón začal nudiť tak som vstala a začala som si prezerať fotografie historických okamihov Penguins, ktoré viseli na stene pozdĺž chodby.

Postupne začali prichádzať jednotliví hráči, tak mi ostávalo počkať už len na toho, ktorého som chcela vidieť. Zopár z nich sa mi pri mne zastavilo prehodiť zopár slov no potom pokračovali ďalej do šatne. Všetci už vedeli, ako si otec zakladá na dohodnutých veciach.

„Melly!" napokon som začula ten rozkošný hlások, ktorý som si tak veľmi obľúbila. Dvihla som zrak a uvidela som Krisa ako spolu s Alexom idú mojím smerom.

„Ahoj, drobec," sadla som si na päty, aby som bola na rovnakej úrovni ako Alex a mohla som ho objať. Ten malý bol skutočne úžasný. Boli si s Krisom tak veľmi podobní. „Ďakujem, Kris," narovnala som sa aj spolu s Alexom v náručí a pozrela som na jeho otca. Mal úsmev na tvári. Rovnako ako jeho syn.

„Ja ďakujem," podišiel bližšie k nám a s nadvihnutým obočím sa pozrel na Alexa. „Nechcela by si vidieť ten cirkus, ak by som ho sem nevzal po tom, ako sa dozvedel, že si naspäť."

„Alex?" pousmiala som sa a otočila som hlavou aby som sa pozrela na chlapčeka v mojom náručí. Ten sa len nevinne smial. Pokrútila som hlavou a svoj pohľad som presunula späť na Krisa. Catherine pracuje na jednom svojom novom projekte tak sem dnes nemohla prísť. Už-už otváral ústa, keď sa za nami ozval ďalší hlas.

„Vidím, že si nám dnes priviedol spoločnosť," prehovoril Sidney, ktorý sa pri nás zastavil v sprievode nejakej blondínky. Len som mohla hádať, že to bude tá jeho priateľka, ktorú spomínal Geno.

„Sid," Kris ho pozdravil a krátko si podali ruky. Ja som radšej otočila hlavu a venovala som sa malému Letangovi.

„Pôjdeme drobec?" spýtala som sa ho. Videla som, ako sa zamračil. Alex bol povaha, to sa nedalo nevšimnúť.

„Už nie som drobec!" vyhlásil a na protest otočil odo mňa hlávku, no stále sa ma držal pevne ako kliešť.

„Pre mňa budeš stále drobec," voľnou rukou som ho jemne pošteklila. „Aj keď musím uznať, že za tých pár dní si pekne vyrástol," pristúpila som na jeho hru. Alex sa otočil späť ku mne s tými rozkošnými iskričkami v očiach.

„Musím rýchlo vyrásť, aby som mohol byť tvoj frajer," prezradil mi, čím u mňa vyvolal smiech. Alex, Alex.

„No počúvaj ma, ty malý frajer," prihovoril sa mu Kris. Na sekundu som dvihla zrak, ktorý sa okamžite stretol s tým Sidovým. Jedným okom na mňa žmurkol. Čo ma však viac prekvapilo, že tu už nebola jeho priateľka. Nie, že by mi to prekážalo. „Budeš Melanie počúvať, dobre?" 

„Po zápase ti ho prinesiem naspäť," prehovorila som ku Krisovi, keď som uvidela, že sa zberá na odchod. Prikývol. Ešte predtým ako odišiel, postrapatil svojmu synovi vlasy. Alex to nemal rád.

„Qui," otočil sa za svojím otcom no v zápätí som ho znova mala zaveseného okolo krku. „Vyhráte dneska?" tentokrát sa chlapček v mojom náručí otočil k Sidneymu. Keď sa Sidney pozrel na malého Alexa, jeho pohľad zmäkol. Stal sa jemnejším.

„V to dúfam," podišiel bližšie k nám. Cítila som, ako sa mi rozbúchalo srdce. Natiahol sa k Alexovi a postrapatil mu vlasy. „Ak nás budete obaja povzbudzovať..." znova dvihol zrak ku mne. Ten jeho prenikavý pohľad...