Takže, ja som Hope ..... Mám 14 o chvíľu 15 rokov. Bývam v Liverpoole a milujem futbal. Chodím do klubu Liverpool FC pre dievčatá, ale niesom v A týme. Nemám na to vek a ani skúsenosti. Môj najobľúbenejší klub je FC Barcelona a mojím vzorom je Messi, ale strašne rada mám aj Neymar a Suaréza. Oni sú proste TOP! Raz by som sa s nimi chcela stretnúť. A mať od nich podpis. Potom by som bola najšťastnejšia na svete. No, ale dosť o mne. Toto je môj príbeh:
,,Hope počkaj!" začula som krik Faith. Jasné, zas niečo zabudla. Typická Faith. S úsmevom som sa obrátila a uvidela som Faith ako beží oproti mne. Vlasy jej lietali do všetkých strán. Keď sa ku mne konečne priblížila aspoň na pol metra, zadychčane zastavila.
,,Počuj...Hope," povedala medzi vydychovaním.
,,Zabudla som ti dať toto." ukázala rukou na balík keď mi ho podávala. Uškrnula som sa. Myslela som si, že úplne zabudla na moje narodky.
Opatrne som od nej prevzala balík.
,,Ďakujem, už sa nemôžem dočkať kým ho otvorím." zasmiala som sa a začala som otvárať balík. Faith mi však chytila ruku.
,,Ale ale" prísne na mňa pozrela, ,,Musíš si ho otvoriť až doma."
,,Prečo?" prekrútila som očami.
,,Lebo je to prekvapenie!" skríkla a rozbehla sa smerom domov. Niekedy ju fakt nechápem. No čo už. Radšej som jej zakývala a rýchlo sa pobrala domov. Rozmýšľala som, čo bude v tom darčeku.
Ani neviem ako, ale došla som domov. Rýchlo som otvorila dvere a šmarila tašku na zem. Vyzula som sa odkopla topánky. Bosá som sa rozbehla do izby. Schody som brala po troch takže som sa potkla. Ksichtom som zletela na schody a fajne som si buchla bradu. Áno, to som ja! Nemehlo! Po chvíli panického hľadania darčeka, ktorý spadol dole som konečne vybehla hore schodmi. Schmatla som kľučku od dverí a prudko ich rozrazila. Skočila som na posteľ a sadla som si do tureckého sedu.
Nádych, výdych a ide sa na to! Opatrne som balík otočila a roztrhla som baliaci papier. Super, pod baliacim papierom bola krabica. Otvorila som ju a vo vnútri ležala nejaká vec obalená baliacim papierom. Paráda, začíname dobre. Od krabice sme sa dostali k nejakej veci v tvare trička. Nie! Len čo som si to pomyslela, skoro som odpadla. To nemôže byť možné. Nemohla mi to kúpiť. Ale, Faith je nevyspitateľná. Rýchlo som vybrala z krabice darček a roztrhla baliaci papier.
,,Preboha!" zašepkala som, neschopná to povedať hlasnejšie. V rukách som držala najnovší dres, kraťasy aj podkolienky FC Barcelony! A navyše aj s Messiho menom! Faith to muselo stáť majland. Ona je proste super!
Schmatla som do ruky mobil a hneď som napísala Faith SMS-ku.
-Faith ty si úžasná! Neviem ako ti mám poďakovať.-
Do sekundy prišla odpoveď. Ďalšia čudná vec na Faith. Vlastne, skôr dobrá. Odpisuje totiž za pár sekúnd aj keď má dlhé nechty.
-Nemusíš XD. Bola to maličkosť. Pre teba všetko. :*
No jasné maličkosť. To preto lebo má bohatých rodičov.
Na mobile som si zapla facebook. Našla som si profil Messiho a napísala mu správu k narodeninám. Keď som mala sedem, zistila som, že ma strašne baví futbal. A ide mi to veľmi dobre. Ako by nemohlo keď do klubu chodím už 7 rokov. A keď som neskôr zistila, že Lionel Messi, môj vzor, má narodeniny v ten deň ako ja, skoro som odpadla. A odkedy mám fb mu každý rok píšem správu. Ešte mi neodpísal, ale verím, že raz mi odpíše. Po napísaní dlhého textu som šupla mobil do nabíjačky.
Vstala som z postele a prešla som k skrini. Vytiahla som si biele tielko a zelené športové kraťasy. Plynule som prešla do kúpelne kde som si dala vlažnú sprchu a obliekla som sa. Postavila som sa k zrkadlu a vlasy som si dala do copu. S dupotom som zbehla zo schodov a obula som si botasky. Do jednej ruky som vzala kľúče a do druhej futbalku. Vyšla som von, ale hneď som sa vrátila, pretože vonku neskutočne svietilo slnko. Vzala som si slnečné okuliare a konečne som vyšla z domu a zavrela za sebou dvere. Kľúče som položila na zem.
Raz som videla na YouTube jedno super video, kde futbalista dal gól spoza bránky. Samozrejme, že to idem vyskúšať! Položila som loptu vedľa bránky. Hlboký nádych a výdych...a ide sa na to! Rozbehla som sa a kopla som. Spočiatku lopta nabrala správny smer, ale zrazu letela rovno. Na moje veľké zdesenie mierila do susedovej záhrady! Lopta preletela ponad plot. Chvíľu bolo ticho, ale potom som začula rinčanie skla a nejaký výkrik. Asi ženský.
,,Kurva! Som v prdeli!" zahrešila som.
Ták? Čo myslíte?😁😁 Dajte koment a vote nech viem či mám pokračovať. Každý vote aj koment ma poteší. Aj tie s kritikou😂😂 a dúfam, že tu nie sú chyby
YOU ARE READING
Trust your dreams(Dočasne pozastavené)
FanfictionHope je skvelá futbalistka, a keď sa jej splní jej futbalový sen, nikto nemôže byť šťastnejší ako ona. Ale, je možné aby všetko prebiehalo tak hladko? Bez žiadnych problémov? Predsa život nie je taký skvelý, či?