Takže neviem či to niekto bude čítať, ale tak za pokus to stojí.
Práve som v škole a neustále pozerá na hodiny , kedy už konečne zazvoní a pôjdem domov. Absolútne ma nebaví počúvať o histórii. Čo bolo , bolo a načo sa k tomu vracať. Som neskutočne šťastná že len tento rok a idem odtadiaľto preč. Škola ma moc nebaví , ale aj tak by som chcela ísť na vysokú..
Konečne zazvonilo a môže sa ísť domov.
„Emma Williams, kamže máš tak naponáhlo ? Nevidíš , že som ešte tu ?“
Ozval sa za mnou hlas učiteľky .
„ Oh , prepáčte ale pred školou ma čaká otec a nebýva rád , keď na mňa musí príliš dlho čakať.“
Trošku som zvýšila hlas.
„Takto sa k učiteľke nesprávaj Williams.“
Povedala keď už odchádzala z dverí našej triedy. Zobrala som si tašku a šla po schodoch dolu , keď som uvidela otca , že sa rozpráva s riaditeľkou.
„Ahoj oci, deje sa niečo ? „ spýtala som sa prekvapene keďže som videla môjho otca rozprávať sa s riaditeľkou.
„Ahoj zlatko. Nie , malo by ?“ pozrel sa na mňa a milo sa usmial.
„Nie , len som si myslela , že mám nejaký problém keď som videla teba a riaditeľku.“ Úsmev som mu opätovala.
Otec sa zasmial.
„Len sme sa s Jane rozprávali , že by sme niekam zašli , ak by ti to nevadilo.“ Znova sa milo usmial a oči mal ako psík , ktorý vás prosí aby ste sa s ním hrali..Viem , že otec to nemá ľahké, keďže mňa aj môjho brata vychovával sám , pretože mama od nás odišla keď som mala štyri a brat mal päť. Od tej doby nikoho nemal. Som rada , že sa chce s niekým stretnúť ale prečo práve s našou riaditeľkou...
„To je dobré oci“ milo som sa na neho usmiala „ale už poďme domov, som celkom unavená“
***
Zavrela som dvere do izby a vydýchla som si. Konečne som doma. Rozbehla som sa k posteli a skočila na ňu. Mala som hlavu zaborenú do vankúša , až pokým sa neotvorili dvere na mojej izbe. Kto iný by to mohol byť , ako môj otravný braček Chris.
„Nazdárek, sestrička.“ uškrnul sa a vošiel do izby.
„Nauč sa klopať , braček.“ Keby , že viem zabíjať pohľadom tak je mŕtvy.
„Uvidíme“ uškrnul sa a pokračoval „počula si , že otec ide s niekým na víkend preč?“ Wat ? na víkend ? čo ? Však povedal len , že niekam pôjdu .. Ale o víkende nič nevravel..
„ Nie , nepočula . Ale upozorňujem ťa , že ak chceš búrať dom s tvojimi kamarátmi“ spravila som menšiu pauzu „ tak na to rýchlo zabudni, braček“ žmurkla som na neho a venovala som sa naspäť posteli.
„Ale však treba osláviť , že moja sestrička bude mať devätnásť .“ zasmial sa.
„Somár!“ chytila som vankúš a hodila som ho po ňom..
