No.12

285 18 2
                                    

Z pohľadu Emmy.

Zobudila som sa celá dolámaná na gauči , toto bola asi moja najhoršia noc. Vstala som z toho diabolského gauču a šla do kuchyne, kde bol Justin a pripravoval raňajky. Jazz a Jax sedeli za stolom a poslušne čakali na palacinky. Pousmiala som sa nad nimi. Jaxon sa ku mne otočil a ja som mu ústami naznačila , aby bol ticho. Pomaly som sa blížila ku Justinovi, ale ten ako naschvál sa otočil. Myslela som si, že dám tie palacinky z panvice preč a ovalím ho ňou. Chcela som ho doštekliť a on to takto pokazí ..„Jé, dobré ránko.“  Usmial sa na mňa a v ruke držal ( to čím sa obracajú palacinky :D neviem ako sa to volá :D)

„Aj tebe.“ Dala som mu pusu na tvár a šla si sadnúť. Justin po 10 minútach doniesol palacinky na stôl.  Všetci sme sa do nich pustili a musím priznať, že to bolo jedlé. Justin mal na kútiku úst Nutellu. Nahla som sa a zotrela mu ju. Ostal celkom prekvapený a mne to prišlo vtipné. „Na čom sa smeješ?“ spýtal sa ma s plnými ústami. „Nič, nič len papaj ďalej.“ Žmurkla som na neho a venovala palacinkám. Najedení sme šli do obývačky. „Justin ? Nepôjdeme navštíviť babku a dedka? Prosím ?“ Spýtala sa Jazzy a spravila puppy face. „Idem im zavolať.“ Venoval jej úsmev a zmizol do chodby. Po piatich minútach bol späť. „Tak detská, choďte sa prichystať.“ Povedal a oni sa rozbehli do izby. „A to platí aj pre teba.“ Povedal prísne a zdvihol ukazovák. „Dobre oci, už idem.“ Žmurkla som na neho a šla sa prezliecť. Pristúpila som pri skriňu a začala sa rozhodovať. Vytiahla som si tmavé rifle, čierne tielko, béžový svetrík a obula biele Supry. Zobrala som si ešte mobil a šla dole za Justinom. „Nejaká si dnes rýchla, čo sa deje?“ prekrútila som očami a chcela ho obísť, ale stiahol ma do jeho náručia a dal mi bozk do vlasov. „Justííííín ideme už ?“ „Áno.“ Preplietli sme si prsty, vyšli z domu a zamkli. Detská už čakali pri aute.  Po ceste v aute bolo úplne ticho no po chvíli začala hrať pieseň, pre mňa neznáme. Keď som sa započúvala ten hlas mi bol povedomý. Otočila som sa na Justina a ten sa v tom momente pozrel na mňa, takže sa nevenoval ceste. Započula som trúbenie ,pocítila silný náraz a potom uvidela len tmu. Nikde nič len tma..

Z pohľadu Justina.

Vedel som, že raz jej budem musieť povedať  čo vlastne robím, ale myslel som si , že na to je ešte čas. To rádio mi trošku prekazilo plány. Pozrel som sa ňu , chcel som vedieť jej reakciu, ale miesto nej som uvidel tmu.

Zobudil som sa a hneď som spoznal, že som v nemocnici.  Pri dverách som uvidel sestričku. „ Pán Bieber vy ste sa prebudili.“ Vyzerala nadšene a neviem ani prečo „Môžete mi povedať čo je z deťmi a mojou snúbenicou?“  „Pre deti si prišli starí rodičia, boli ste v kóme takmer týždeň. A vaša snúbenica je v poriadku, ale“  „Čo sa stalo!?“ myslel som, že vyletím z izby a rozbehnem sa hľadať Emmu po celej nemocnici. „Dieťa ktoré mala v brušku , sa nepodarilo zachrániť.“ Nie, nie, nie !! Boha, som úplný idiot! Mal som dávať pozor na cestu a nič by sa nestalo. Slzy mi tiekli po tvári jedna za druhou. „Môžem ju vidieť?“ „Najskôr však musím zavolať doktora aby vás vyšetril.“ Ako to dopovedala v dverách sa zjavil doktor. Niečo kecal pokým ma vyšetroval, ale ja som ho vôbec nevnímal. Stále som musel myslieť na Emmu. Viem , že deti sú u starých rodičov v bezpečí. „Pán Bieber, počúvate ma?“ Spýtal sa ma celkom naštvane doktor. „Uhm.. prepáčte čo ste vraveli?“  jemne som sa ne neho usmial. „Vyzerá to s vami oveľa lepšie, do týždňa vás pustíme, ak sa niečo nezhorší.“ „Mohol by som prosím vidieť moju snúbenicu?“ doktor len prikývol a odišiel. Sestrička ma zaviedla na Emminu izbu. Pomaly som otvoril dvere od jej izby a uvidel ju sedieť na posteli. Podišiel som  ku nej a objal ju. Ona sa mi okamžite vrhla do náruče.  „Láska, ty si sa prebral.“ Povedala cez plač. „Zlatko neplač, prosím.“ Pozrela sa na mňa. „Ako nemal plakať keď som prišla o dieťa a skoro aj o teba?“  Kašlal som na to či ma niekto vidí alebo nie, ale rozplakal som sa ako dieťa. „Justin, prečo si mi vlastne nepovedal, že spievaš?“ spýtal sa ma a zotrela mi slzy bruškami prstov. „Ja vlastne ani neviem, chcel som ti to povedať, ale nevedel som ako. Bál som sa ani neviem čoho.“ Sklopil som hlavu. „Zaspievaj mi niečo. Prosím.“ Zašepkala skoro jej nebolo ani počuť. „Naozaj?“ spýtal som sa prekvapene. Len prikývla a ja som začal spievať.

Across the ocean, across the sea
Startin' to forget the way you look at me now
Over the mountains, across the sky
Need to see your face and need to look in your eyes
Through the storm and, through the clouds
Bumps on the road and upside down now
I know it's hard babe, to sleep at night
Don't you worry

Cause everything's gonna be alright,
-ight,-ight be alright, -ight

Through the sorrow,
Through the fights
Don't you worry
Cuz everything's gonna be alright,
-ight,-ight be alright, -ight

All alone in my room

Waiting for your phone call to come soon
And for you ooh I would walk a thousand miles
To be in your arms,
Holding my heart

Oh I, Oh I,
I love you
everything's gonna be alright,
-ight,-ight be alright, -ight

Through the long nights
And the bright lights
Dont you worry
Cause everything's gonna be alright,
-ight,-ight be alright, -ight

You know that I care for you
I'll always be there for you
Promise I will stay right here yeah
I know that you want me too
Baby we can make it through anything
Cuz everything's gonna be alright,
-ight,-ight be alright, -ight
Through the sorrow and the fights
Don't you worry
Everything's gonna be alright
-ight,-ight be alright, -ight
Through the sorrow and the fights
Don't you worry
Everything's gonna be alright

Dospieval som a Emma sa mi hodila do náruče. „Milujem ťa, nech sa deje čo koľkej.“ Zašepkal som jej do ucha a pobozkal na vrch hlavy.

„Aj ja teba Justin.“...

Ahojte! Táto časť je venovaná Xoxomonny. Dúfam,že sa vám páčila. Viem, viem, pridávam ich neskoro, ale nestíham čo sa týka školy a aj mimo nej mám strašne nabitý program. Budem sa snažiť písať častejšie , ale moc nesľubujem. Ďakujem, že ju čítate.  Pre ďalšiu 4 votes a 3 komenty. Dúfam, že to splníte. ;) Ešte raz ďakujem.

Ľúbim vás..

Time on smile is now ...Where stories live. Discover now