Takže, rozhodla som sa , že časti budem dávať asi raz do týždňa. Mám celkom dosť učenia a aj po škole toho mávam dosť. Ale budem sa snažiť písať čo najdlhšie časti. Ďakujem , že toto aj čítate ( :D ) ale bola by som rada , keby ste aj viacej komentovali alebo písali mi do správ čo si myslíte. A ešte chcela by som sa ospravedlniť za chyby , ktoré tam nájdete. Tak a teraz už časť. Dúfam , že sa bude páčiť.
Z pohľadu Justina:
Keď som ho uvidel myslel som si , že ho zabijem na mieste. Chytil som Emmu za ruku a podišli sme k nemu. On sa otočil a mieril do skladu. Nasledovali sme ho. Ako náhle sme prišli do skladu , uvidel som Jaxona a Jazzy ako sedia na nejakom gauči a pozerajú na rozprávku. Bol som zaskočený aj tým ako to tu má zariadené. Z vonku to vyzeralo hrôzostrašne ale vo vnútri ani nie. Keď nás uvideli detská , rozbehli sa a skočili na mňa aj Emm. Toho drbnutého debila pred nami sme si absolútne nevšímali, boli sme radi , že sme, dá sa nazvať s našimi “deťmi“. Po chvíľke však všetko prerušil jeho otrasný hlas.
„ No tak, už by celkom aj stačilo nie? Kde sú prachy Bieber ?“ už som si myslel , že zabudne.
„ Tu to máš , a už nám daj pokoj.“ Podal som mu kufrík s peniazmi a vybrali sme sa na odchod.
„ A ešte niečo tu pre teba mám.“ Povedal so smiechom.
Ja som sa otočil , čo som asi robiť nemal. Matt mal namierenú pištoľ. Keď vystrelil , zavrel som si oči a čakal na bolesť. Čakal som márne. Otvoril som oči a pozrel sa za mňa. Videl som to , čo som nechcel. Emma ležala na zemi v kalúžke krvi. Ihneď som šiel za ňou a volal záchranku. Ten zmrd zatiaľ zmizol. Jazzy a Jaxon začali plakať... Po chvíľke prišla záchranka. Emmu naložili do nej a odišli. Ja s deckami sme išli na za nimi. Absolútne ma netrápil ten debil čo jej to spravil. Teraz išlo iba o ňu...
Z pohľadu Emmy:
„ A ešte niečo tu pre teba mám.“ Keď to povedal , nemala som dobrý pocit , ale aj tak som sa otočila zarovno s Justinom. Videla som ako na nás miery. A po chvíľke som uvidela len tmu. Nevnímala som okolie proste nič. Začalo sa mi premietať všetko z môjho života až to toho ako ma postrelil...
Po nejakej chvíli som otvorila oči uvidela dosť jasné svetlo. Ležala som na nemocničnej posteli. Pozrela som na bok a zbadala Justina mal na kolenách Jazzy a Jaxona a všetci sladko spali. Zrazu Jax otvoril oči a chcel niečo povedať , ale ja som si dala prst pred ústa, pochopil , že má byť ticho. Nechcela som aby sa zobudili. Jax prišiel za mnou a ja som ho hneď dala na posteľ. Ľahol si a pritúlil sa ku mne. Usmiala som sa a dal mu bozk do vlasov. Po chvíľke sme obaja zaspali.
Ráno
Zobudila som sa a Jax už na mňa pozeral. Usmiala som sa na neho a úsmev mi opätoval. Zobrala som si mobil a pozrela koľko je hodín. Bolo už pol dvanástej. Bolo mi divné, prečo tu nebol doktor. Posadila som sa a uvidela som Jazzy ako na mňa pozerá. Musela som sa zasmiať. Vyzerala dosť vyplašene. Možno si myslela , že sa ani nezobudím. Po chvíľke pozerania či žijem alebo sa jej to sníva sa rozhodla prísť za mnou. Posadila medzi nás a silno ma objala. Začala plakať a Jax ako správny braček ju objal.
„ Jazzy, prečo plačeš?“ spýtala som sa jej po šepky aby som nezobudila Justina.
„ Som rada , že si v poriadku.“ Usmiala som sa a objala ich oboch , ale v tom som zacítila celkom nepríjemnú bolesť brucha.
„ Sssh.“ Zasyčala som od bolesti.
„ Emm, je ti niečo ?“ Spýtal sa ma starostlivo Jax
„ Len ma bolí brucho, nič viac neboj sa.“ Zrejme nás Justin započul , lebo otvoril tie jeho krásne očká.
Pozeral na mňa presne ako aj Jazzy. Prišiel pri posteľ a sadol si pri nás.
„ Emm, naozaj ma všetko mrzí.. ja .. ja som nevedel , že sa to stane...“ chcel pokračovať ale plač mu to nedal.
„Poď sem.“ Objala som ho a následne pobozkala.
