Z pohľadu Emmy
„Nečakal som to tak skoro, ale teším sa.“ Konečne sa mu zjavil úsmev na tváričke a silno ma objal.
„Ja som si už myslela, že povieš nie.“ Odtiahol sa odo mňa a pozrel nechápavým výrazom.
„Určite nie. Viem , že to bude celkom ťažké vychovávať tri deti , ale my to zvládneme.“ Žmurkol na mňa a znovu ma vtiahol do objatia.Po chvíli za nami prišli Jazzy a Jaxon, nahovárali nás, aby sme s nimi šli pozerať rozprávky.
Takto pohodovo to šlo štyri mesiace. Justin bol veľmi starostlivý, pomáhal mi vo všetkom a strašne sa tešil na bábo. Ale ako je zvykom, vždy všetko pekné raz skončí. Toto bol aj náš prípad. Bolo krásne počasie , a tak sme sa rozhodli, že pôjdeme s deťmi do parku. Justin mi povedal, že za nami príde, lebo si musím ešte niečo vybaviť. Prišli sme do parku, Jazz a Jax sa rozutekali pri hojdačky. Ja som zavolala Stelle, aby prišla za nami, keďže som nevedela kedy Justin príde. Stella prišla asi za pol hodinku. Prešla hodina, dve a Stelle už volal Harry. Objali sme sa a ona odišla. Po chvíli chceli ísť domov aj deti . Skúšala som volať Justinovi, ale nedvíhal. Pred domov parkovalo neznáme auto. Bolo mi to divné, lebo Justin povedal, že ide preč a nie , že niekto príde. Odomkla som dvere, v dome bolo hrobové ticho, ale všade boli zažaté svetlá. Deti išli do obývačky a ťahali ma zo sebou. Vošla som do miestnosti a našla som dva poháre a víno. Po chvíli som počula výkriky, ktoré viedli z našej izby. Jaxnovi a Jazzy som povedala nech ostanú dole. Vyšla som po schodoch a vrhla sa do izby. Ostala som stáť vo dverách. Neverila som vlastným očiam. Justin ležal na postili , ruky mal pripútane nad hlavou a na ňom “jazdila“ nejaká staršia pani.
„Justin?!“ Zašepkala som zo slzami v očiach. Na nič iné som nemala hlas.
Justin zdvihol hlavu a pozrel na mňa prekvapeným pohľadom. To isté spravila aj tá neznáma.
„Zlatko, ja-ja ti to vysvetlím.“ Jasné potrebujem jeho vysvetlenie.. Panička konečne pochopila a zosadla z neho.
„Potrebujem snáď na toto vysvetlenie?! Si len obyčajný debil Justin!“ rozutekala som sa do skrine, z nej som vyberala svoje veci a začala baliť.
„Emma, vážne to nie je tak ako to vyzerá.“ Zrazu sa ozvala tá “milá“ pani.
„Vážne a ako teda? A ako viete , ako sa volám ?!“ ani som sa na ňu nepozrela a balila ďalej.
„Hľadala som teba a tvojho brata nejaký čas. Dozvedela som sa , čo sa stalo Jackovi. Zistila som len tvoju adresu a dohodla sa s Justinom, že ti o našom stretnutí nepovieme, ale ja som si to potom rozmyslela. Chcela som ťa vidieť. Nechcela som skončiť s ním v posteli, ale keď on je tak krásny, milý no proste neodolateľný. Stále ma odmietal a mňa to naštvalo a tak som ho pripútala.“ Hneď prvá veta z jej monológu, ma zasiahla. Načo nám hľadala.
„Čo po mne a mojom bratovi chcete? A čo vás to toho , že náš otec umrel ?!“ absolútne som neriešila Justina. Teraz mi bol ukradnutý.
„Emma, je to tvoja mama.“ Ozval sa skleslo Justin.
„Justin má pravdu. Som tvoja mama. Určite som nechcela aby sme sa stretli pri takejto príležitosti. Určite som vám nechcela spraviť problémy, ale ako som ti povedala, nedalo sa odolať.“ Posledné slová povedala úplne úchylne.
„Prosím ?!“ ostala som vážne zaskočená.“Pravá mamka by toto nespravila. Ak ste si mysleli, že teraz keď ste mi to “vysvetlili““ Naznačila som úvodzovky.“ Sa vám hodím okolo krku a všetko vám odpustím ste na omyle. To , že si prídete po ani vlastne neviem koľkých rokoch, by som ešte pochopila ,ale to , že vás nájdem v posteli s mojím snúbencom, je kurva nepochopiteľné!“ začala som vrieskať na celý dom.
