No.22

162 13 3
                                    

O rok neskôr z pohľadu nikoho.

Ubehol rok od Justinovho a Emmynho odlúčenia. Justinovi sa narodila krásna dcéra. Dali jej meno Kelsey. Veľa času trávi s jeho novou rodinou a na Jazz a Jaxona ako keby zabudol. Emma si ich bráva každý víkend.  Matt sa snaží robiť všetko aby bola Emma šťastná. Dohodil jej prácu u jeho kamaráta a požiadal ju o ruku. Emma s radosťou povedala “áno“.

Z pohľadu Emmy.

„Klop, klop“ ozvalo sa klopanie na dvere. „Môžem vojsť?“  započula som hlas, ktorý patril Caroline. „Jasné, vojdi.“ Povedala som zatiaľ čo rukou som si napravovala svoje vlasy. Caroline vošla dnu.  Jej odraz tváre v zrkadle sa usmieval. „Vyzeráš nádherne Emma.“ „Ďakujem.“ Usmiala som sa aj ja. „Chcela by som ti popriať všetko dobré. Viem, že môj brat vie byť niekedy debil, ale na to si zvykneš.“ Zasmiala sa a ja s ňou. „Počkaj pomôžem ti.“ Povedala lebo videla, že sa trápim s prameňom vlasou, ktorý stále nechcel ostať tam kde mal. „Si nervózna?“ opýtala sa ma a môj prameň niekde začala motať. Prikývla som a zadívala sa na nás v zrkadle. Na tvári sa mi zjavil úsmev. ,,Som rada, že si tu.“ Povedala som a tvárou sa otočila k nej. Dlaňou ma pohladila po ruke. ,,Je čas ísť.“ Ukázala svoje biele zuby a presúvala sa k dverám. Z hlboka som sa nadýchla a išla za ňou. Kráčali sme dlhou chodbou, po ktorej som sa nervózne obzerala. Vchodové dvere sa otvorili a do očí mi udreli slnečné lúče. Nastúpila som do pristavenej limuzíny, no bez Caroline. Bola som šťastná.  Matt mi nechcel povedať, kde sa obrad bude konať. Aj vodič mlčal ako ryba. Auto išlo smerom na západ. Spoza pootvoreného,  nepriehľadného okna som cítila vôňu mora. Vtom sa limuzína prudko zastavila. Vodič ju obišiel a otvoril mi dvere. Jednou rukou som sa podoprela o sedadlo a druhú som podala vodičovi, ktorý mi pomohol vystúpiť. Moje nohy sa okamžite zaborili do piesku. Zrakom som skončila na oblúku ruží, pod ktorým stál Matt. Všetci prítomní mali bosé nohy, tak som sa rozhodla, že nebudem vyčnievať. Svoje lodičky som si vyzula a hodila ich do limuzíny. Pán v obleku dvere zatvoril. Chris sa rozbehol ku mne a nastavil mi lakeť, ktorý som s radosťou priala. Jeho pery sa sformovali do úsmevu. Hudba sa mi rozoznela v ušiach. Do očí sa mi tlačili slzy, no plakať som nechcela. Piesok ma prijemne šteklil na chodidlách a teplé lúče ma hriali na tvári. Zdvihla som svoj zrak a zadívala sa modré nebo. Bolo také modré. Ani som sa nenazdala a stála som zoči voči  Mattovi. Oblapil moju ruku a preplietol si somnou prsty. Usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval. ,,Dnes sme sa tu zišli aby sme spečatili lásku týchto dvoch mladých ľudí,“ začal farár. Všetko prebiehalo hladko, no problém na seba nenehal dlho čakať. ,,Ak je niekto proti tomúto zväzku nech prehovorí teraz alebo nech mlčí na veky.“. ,,Ja!“ vykríkol mne povedomý hlas. Bol to Justin. Pozrela som sa naňho s nadvihnutým obočím a čakala kým ešte niečo povie. ,,Týto dvaja k sebe nepatrie,“ Rozhodil rukami. ,,to, to nevidíte?“. Matt nervózne prekročil s nohy na nohu. ,,Ona, ona patrí len jednej osobe a tou je,“. ,,A tou je Matt.“ Šťuchla doňho Caroline. ,,Netvár sa, že to nevieš Caroline,“ odmlčal sa. ,,patrí mne.“. Moje zreničky sa zjavne zväčšili. ,,Pff,“ Odfrkla som nahnevane. ,,pokračujme.“. ,,Nepokračujte!“ zakričal Justin. Pustila som Mattovu ruku a rýchlym krokom som kráčala za Justinom. ,,Čo si myslíš, že teraz robíš?“. Pulzoval mnou hnev. ,,Robím to, čo som mal spraviť už dávno. Emma, robíš veľkú chybu, ktorú skôr či neskôr oľutuješ.“ . ,,Ale prosím ťa, doteraz si to bezomňa vydržal tak to nehaj tak.“ Vyštekla som naňho. Jeho pery sa pritisli na tie moje. Prítomní zhíkli. Odtiahla som sa a udrela ho do tváre. Sykol od bolesti. Jediné načo som sa zmohla, bol útek. Nastúpila som do limuzíny a naštartovala som. Motor zapriadol a ja som dupla na plyn. Horúce slzy mi stekali po lícach. Jednu ruku som mala na volante a druhou som si utrela slzy. Márne. Zachvíľu mi líca obliali ďalšie. Cesta predomnou bola rozmazaná, no jasne som rozoznala objekt, ktorý sa rútil na mňa. V poslednej chvíli som zvrtla volant a vyhla sa vlastnej smrti. Prerývane som lapala po dychu. Na chvíľu som aj zabudla, čo sa udialo na svadbe. Zastavila som na najbližšom odpočívadle. Otvorila som dvere a vystúpila. Z vlasou som si dala dole závoj a zahodila ho do trávy. Skĺzla som sa po boku auta a dopadla na chladnú zem. Hlavu som si vložila do dlaní a opäť som začala neuveriteľne plakať. Za celý ten čas si na mňa nespomenul a teraz mi pokazil najkrajší deň môjho života. Hlavou mi putovali len zlé myšlienky toho, čo sa dialo po mojom odchode. Mohli sa pobiť, pozabíjať alebo zbabelo újsť ako ja. Mala by som sa vrátiť. Vstala som a oprášila som si šaty. Nasadla som do limuzíny a išla späť na pláž.

Oproti moru sedel Matt s hlavou v dlaniach. Sadla som si pri ňho a hlavu som si položila na jeho rameno. Jeho zrak padol na mňa a ja som zreteľne videla jeho uplakané oči. Pokúsil sa o umelý úsmev a objal ma okolo pása. ,,Emma, cítiš niečo k Justinovi?“ spýtal sa. ,,Nie, moje city k Justinovi sa vyparili ako som ťa spoznala. Milujem teba.“. ,,Aj ja teba.“ Dopovedal a do vlasov mi vtisol bozk. ,,Čo sa udialo po mojom zbabelom úteku?“ opýtala som sa. Zasmial sa. ,,Justin mi začal vyčítať, že kvôli mne si od neho ušla.“. ,,To nebolo kvôli tebe, môže si zato sám. Spal predsa s tvojou sestrou.“ Pokrútila som hlavou. ,,Je mi to ľúto, že nám to dnes nevyšlo.“. ,,Aj zajtra je deň, môžeme sa zobrať zajtra. Iba ja, ty a kňaz.“ Usmiala som sa. ,,Si úžasná.“ Povedal a prisal sa na moje pery. Svoju ruku som mu zaborila do jeho vlasov. Postavil sa a zdvihol ma do náruče. Odniesol ma k limuzíne a otvoril zadné dvere. Sadla som si na sedadlo a začala sa posúvať ďalej. Pri mňa si sadol Matt a zavrel dvere. Jeho ruka poputovala na zips na mojom chrbte. Pomaly ho rozopínal zatiaľ čo ma bozkával. Gombíky na jeho košeli som v zhone nedokázala rozpnúť a tak som sa rozhodla z neho košeľu strhnúť. Gombíky sa rozleteli po aute. ,,Zlatko a čo si zajtra oblečiem?“ zasmial sa. ,,Ty niečo vymyslíš.“ Povedala som a opäť sa vrhla na jeho pery. Svojimi rukami som cestovala po jeho hrudi. Rýchlo som vyšla zo šiat a sadla si na jeho kolená. Odtiahla som sa a rukami mu rozopínala opasok a následne aj gombík od nohavíc. Vyzul si topánky a ja som z neho stiahla nohavice. Matt sa presúval z mojich pier cez moju sánku, až na krk. Zaprela som sa mu do ramien a hlavu slastne zaklonila dozadu pre lepší prístup k môjmu krku. Prehodil ma na chrbát a týčil sa nado mnou len v boxerkách. Chytil mi zápästia a pritlačil mi ich pri hlavu. Z tuha som mu vydýchla do tváre. Zasmial sa a prstom mi prešiel po vchode. Zalapala som po dychu a prehla sa v chrbte. Matt využil situáciu a rozopol mi podprsenku, ktorú zo mňa zhodil na podlahu auta. Jeho zovretie, v ktorom držal moje ruky zoslablo a ja som mu ich obmotala okolo krku. Jeho pery sa dráždivo rozpohybovali na tých mojich. Prsty zahákol za lem mojích nohavičiek a stiahol mi ich dole. Ostala som pred ním úplne nahá. Nenehala som to len tak. Obidvoma rukami som z neho stiahla boxerky, ktoré skopol zo sedadla. Opatrne do mňa vnikol, načo som ja odpovedala hlasným vzdychom.  Začal pomaly prirážať a ja som si ho pritiahla viac k sebe. Bol pritlačený na moju hruď a naše pery sa od seba neodtrhli. Celé moje telo spokojne vibrovalo. Po čele mu tiekli kvapky potu. Začal prirážať rýchlejšie. Hlasno vydýchol keď som začala prirážať proti nemu. V mojom podbrušku som cítila príjemné  mravčanie. Môj vrchol sa nezastaviteľným tempom blížil. Čím bližšie som bola ja, tým bližšie bol aj Matt. Stále zrýchloval a po mojom podbrušku sa rozlial pocit slasti. Tuho som vydýchla a zároveň somnou aj Matt. Vyšiel zo mňa a ľahol si pri mňa. Boli sme na sebe natlačený, no ja som sa cítila v bezpečí. Prerývane dýchal a ja s ním. Svojou rukou mi prehrabol moje spotené vlasy. Hlavu som mu položila na hruď. S každým jeho nádychom sa moja hlava zdvihla. Viečka mi začali opadávať a ďalej som videla len tmu.

Takže s touto časťou mi dosť pomáhala moja úžasná kamarátka Ninka. Veľmi jej ďakujem. Zlatíčka pomaly ale iste sa blížime ku koncu. Tak ak dúfam, že sa vám časť páčila.

Ľúbim vás, čítateľky moje.  

Time on smile is now ...Where stories live. Discover now