Ďalšia časť :) . Dúfam , že sa vám to bude páčiť. Ak áno napíšte mi buď do komentu ale do správy. Pekné čítanie :) .
„A kam by si sa chcel ísť prejsť ?“ Milo som sa ne neho usmiala.
„Kam chce ísť princezná?“ Po jeho slovách som sa začervenala.
„Kde princ povie.“ Žmurkla som na neho a šla hore po schodoch.
Keď som prišla do izby, moje kroky hneď viedli pri skriňu. Vybrala som si svetlé rifle , biele tielko a na to čierny svetrík. Obula som si čierne Vansy a šla dolu. Justin ma čakal už pri dverách.
„Vyzeráš skvele.“ Objal ma a zašepkal mi do ucha.
„Ďakujem.“ Usmial som sa a vyšli sme von. Zamkla som a chytila Justinovi ruku. On hneď preplietol jeho prsty s mojimi.
Prišli sme do parku a sadli sme pri jazero. Rozprávali sme sa o všetko, až prišla reč aj na Justinu rodinu. Povedal mi , že jeho rodičia umreli a , že mám sestru a brata o ktorých sa stará. Vraj sú teraz u babky na víkend...Bolo mi ho ľúto , v jeho očiach som videla slzy. Hneď som ho objala a on mi objatie opätoval. Po chvíľke mi prišla smska. Bola od Chrisa.
Emma , otec je v nemocnici mal vážnu nehodu. Hneď ako budeš môcť prísť, príď. Chris.
Keď som si to prečítala hneď sa mi hrnuli slzy do očí.
„Princezná čo sa stalo?“ Spýtal sa ma Justin starostlivým hlasom.
„Otec mal nehodu. Musím ísť do nemocnice. Pôjdeš so mnou?“ Povedala som mu cez plač.
„Pre teba všetko. Neboj sa všetko bude v poriadku .“ Pobozkal ma na líce a rýchlo sme šli do nemocnice.
Po príchode som utekala za Chrisom, ktorý sedel na chobe. Hneď ma silno objal a potom uvidel Justina.
„Vy ste prišli spolu?“ Usmial sa cez slzy.
„Určite by som ju nenechal ísť samú.“ Povedal Justin a ja chytila za ruku.
„Kde je Sarah?“
„Za chvíľku príde. Šla pre kávu.“
Sedeli sme na chodbe niekoľko hodín a stále sme nič nevedeli. Bola som strašne unavená , oprela som sa o Justinove rameno a zavrela oči. Modlila som sa , aby sa otec vrátil, aby nás tu nenechal samých.
„Dobrý večer , vy ste rodina pána Jacka Williamsa?“ Spýtal sa doktor.
„Áno , sme jeho deti. Môžete nám povedať ako na tom je ?“ Spýtal sa ho Chris.
„Prepáčte, ale váš otec je na to veľmi zle a jeho priateľka tak isto. Ak sa do 24 hodín neprebudia , tak to bude ešte vážnejšie ako je to teraz.“ Povedal doktor a pozeral sa na nás.
Strašne som sa rozplakala. Justin ma hneď chytil do náručia a začal utešovať.
Z pohľadu Justina.
Viem aké je to teraz pre ňu ťažké. Tiež som si tým prešiel. Po rodičoch mi zostali dvaja súrodenci, ktorých vychovávam. Samozrejme , že mi pomáhajú aj starí rodičia, bez nich by som to vôbec nezvládol. Som šťastný , že ich mám.
„Neboj sa on sa s toho dostane.“ Zašepkal som jej do ucha a pobozkal na vrch hlavy.
„A čo k nie? Čo budeme robiť?“ Rozplakala sa ešte viac.
„Emm , pozri sa na mňa.“ Zdvihla hlavu a pozrela na mňa zaslzenými očami. „ Som tu pre teba, nech sa deje čokoľvek.“ Jemne sa usmiala , dala sa na špičky a pobozkala ma na pery.
