Zmätený

52 9 0
                                    


Chcel by som sa ospraveldniť za množstvo špakov na dne tejto flaše od mne už neidentifikovateľného alkoholu. Mám na to však dostatočný dôvod — potreboval som sa nejako ukľudniť.

Nemusím vám však vysvetľovať, ako mi to nevyšlo.

Dnes som išiel s mamou do nemocnice. Vraj na pravidelnú kontrolu, ktorá však ničomu ako vždy nepomôže a iba mojej mame prinesie viac bolesti, keď sa znovu dozvie tie isté správy. Možno by to malo bolieť aj mňa, ja som s tým však už zmierený a jediný, koho to ešte bolí, je moja rodina.

Stretol som tam však ju. Mala pod očami obrovské kruhy a ja som nevedel, či sa niečo dialo, alebo na mňa v noci myslela tak intenzívne ako ja na ňu, pretože z rovnakého dôvodu som mal tmavé kruhy pod očami aj ja.

Aj keď mala na vrchu hlavy obrovský neúhľadný drdol a vyťahanú mikinu, bola krásna.

Bože, vždy bola krásna.

Keď ma zbadala, zadívala sa na mňa dlhým, zmäteným pohľadom. Nevedela, čo tu robím. Nikto to nevie, okrem mojej rodiny, samozrejme.

Keď som si však všimol, že si ona všimla mňa, utiekol som.

Viem že som sa zachoval ako dieťa, no odrazu som si pripadal strašne zraniteľne. Začali sa mi triasť ruky a nedokázal som sa ukľudniť. Bolo mi totálne jedno, prečo som tu ja. No prečo tu bola ona? Stalo sa jej niečo?

Prajem si, aby som jej to mohol povedať. Aby som jej mohol povedať, že som to všetko nikdy nechcel urobiť a že ju tak strašne moc potrebujem, no to sa ona dozvedieť nikdy nemôže. 

- Calum

bottom of this bottle; cthWhere stories live. Discover now