bottom of this bottle; cth

Ustarostený

Už sa necítim tak, ako inokedy. Býval som naštvaný na to, že budem musieť ísť. Býval som naštvaný že tu po sebe budem musieť nechať svoju rodinu, ktorú milujem viac ako čokoľvek. Bol som naštvaný, že tu nechám svojich priateľov samých s našim veľkým snom, ktorý som im pokazil a aj keď mi to do očí nikdy nepovedali, bola to pravda. 

Bol som naštvaný, že tu nechávam ju. Bez vysvetlenia, ktoré by jej možno pomohlo. 

Bol som naštvaný na seba, že ju tak moc potrebujem ku svojmu životu a že som sa s ňou vôbec takto zamotal aj keď som dobre vedel, že nemôžem. 

Už nebývam naštvaný. Už som iba smutný.

Smutný, že musím odísť od niečoho, čo bolo dokonalé. Bezchybné. Keby som si len vážil svoj život ešte pred tým, ako som prišiel na to, že ho budem musieť prestať žiť.

Dnes som ju prišiel navštíviť. Bál som sa o ňu a o to, prečo bola v nemocnici. Keď som sa objavil pred jej dverami, uvidel som na jej tvári ustarostený pohľad. Nechcel som, aby sa o mňa bála. Viem, že som vyzeral hrozne, no nemusela mi to dávať až tak poznať.

Spýtal som sa jej, prečo bola v nemocnici. Dlho sa na mňa prekvapene pozerala, keď mi povedala, že jej iba prišlo zle a odpadla. 

Potom sa to isté spýtala ona mňa.

Nemohol som odpovedať.

Povedal som, že Mali si zlomila ruku.

- Calum