Svet víl: Víla Amálka a jej čarovné poslanie

Kapitola 3.

   Na druhy deň sa Amálka zobudila, zodvihla do sedu. Pretiera si rúčkami rozospaté oči, povystierala sa, zívla si až napokon vstala s postele.

„Dnes je, ale pekný slnečný deň a deň ktorým sa začínajú prípravy na jar" - povedala.

Vykročila k zrkadlu aby sa učesala. Vzala hrebeň a prečesala si vlásky. Potom hrebeň položila späť na poličku. Prichystala sa a letela do šikovníckej dielni. Už bola blízko pri dielni keď tu zrazu niekto na ňu zavolal.

„Amálka, Amálka! Stoj!"

Amálka zastala a poobzerala sa okolo seba aby zistila kto na ňu môže volať. Všimla si, že niekto k nej letí. Čakala kým priletí bližšie.

„Ahoj Amálka." - pozdravil ju.

„Ahoj. Kto si?"

„Volám sa Emil a som strážca vilieho prachu. Mala by si ísť so mnou."

„Prečo?" – spýtala sa nechápavo.

„Aby si si doplnila vili prach." – povedal.

„Vili prach? Na čo je potrebný?"

„Vili prach nám umožňuje lietanie. Bez neho by sme nemohli lietať lebo nám dodáva energiu do našich krídiel, ktorú potrebujeme pri lietaní. Rozumieš."

„Rozumiem" - odpovedala.

„Tak poď so mnou." - zavelil Emil.

Chytil Amálku za ruku a leteli k Stromu života. Keď prileteli tak ju zaviedol k prameňu, kde sa sypal vili prach. Pristali na tom mieste.

„To je nádhera." - zhíkla od nadšenia.

Toto je moje najmilšie miesto." - povedal Emil.

„Poď sem, nech ťa posypem."

Amálka išla ku Emilovi so kúštikom strachu v srdiečku. Prišla k nemu a on ju posypal prachom. Amálka zistila, že to nie je nič strašne, ale naopak bolo to veľmi príjemne a trochu šteklivé.

„Teraz by som už mala ísť do dielni. Víla Olinka sa určite bude na mňa hnevať, že meškám."

Emil len pokrútil hlavou a Amálka už uháňala do dielni. Keď tam prišla, práce boli plnom prúde. Amálka nevedela čo má robiť iba stála pri chode. Zrazu ju niekto chytil za pleca. Amálka sa rýchlo otočila za seba. Uvidela vílu Olinku.

„Prepáčte, že som prišla pozde."

„To nevadí. Poď so mnou."

Amálka išla za vílou Olinkou, ktorá ju zaviedla k Fikusovi a Mikušovi.

„Ahoj Amálka."

„Ahojte."

„Dávam vám ju na starosť. Priučte ju k nášmu remeslu."

„Pravdaže. Ako si prajete, víla Olinka." - povedal Fikus.

Mikuš s Fikusom jej ukázali čo sa ako robí. Amálka skúšala a išlo jej to veľmi dobre.

Celý deň strávili v dielni vyrábaním potrebných vecí až kým neprišiel večer. Potom všetci traja vyšli z dielni.

„Poďme do vilieho divadla." - navrhol Mikuš.

„Počul som, že dnes si pre nás víly divadelnícky pripravili predstavenie." - dodal.

„Ja súhlasím." - ozval sa Fikus.

„Ja neviem. Som už unavená." - povedala ospalo.

„Amálka, prosím, poď s nami." - úpenlivo prosíkal Mikuš.

„Tak dobre Mikuš. Pôjdem s vami keď ma veľmi prosíš."

„Super!!!" - vykríkol Mikuš od šťastia.

„Poďme aby sme prišli na čas. Nie." - poznamenala úškrnom.

Obidvaja ju chytili za ruky a vykročili k divadlu. Prišli pravý čas pred začatím predstavenia. Sadli si na veľké huby tesne pri pódium. Steny divadla boli vyrobene z nádherných veľkých listov a pódium postavene farebnými skalkami. Všade okolo nich sa ligotali pestrofarebné svetla, ktoré vytvárali víly svetla. Amálka bola očarená tou krásou vôkol seba. Predstavenie sa začalo. Víly divadelnícky im vyprávali o všeličom, napríklad o tajných hrôzostrašných miestach vo viliej krajine, o histórii, ale aj o dávnom stratenom dlhoročnom priateľstve škriatkov a víl. Rozprávali o víle, vďaka ktorej sa ich priateľstvo navždy stratilo. Amálka očarené a pozorne počúvala každé slovo, čo víly divadelnícky povedali. Najviac ju zaujal príbeh o tom stratenom priateľstve škriatkov. Asi po hodine sa predstavenie skončilo.

„Čo ideme robiť? Veď nie je ešte neskoro." - prehovoril Fikus keď vychádzali z divadla.

„Ja viem, čo idem robiť." odpovedala Amálka.

„Idem spať lebo som už veľmi unavená." - dodala a zívla do široká.

„Tak ti prajeme dobrú noc. Už aj mi pôjdeme asi spať. Uvidíme sa zajtra ráno."

„Dobrú noc aj vám. Vidíme sa zajtra." - povedala Amálka s úsmevom.

Zamávala im na rozlúčku a odletela do svojho domčeka.

To bol Amálkin druhy deň jej živote, v ktorom sa priučila šikovníckemu remeslu. Ešte sa dozvedela niečo o stratenom priateľstve. Zatiaľ nemala ani potuchy, že ju bude čakať úloha týkajúca sa práve strateného priateľstva.