Svet víl: Víla Amálka a jej čarovné poslanie

Kapitola 1.

  „Bola zimná mrazivá noc. Bledý mesiac sa znášal na oblohe a pod ním stálo spiace mesto pokryté v bielou perinou. Navôkol nebolo počuť nič len ako sa vetrík hrá, pretože tom čase už vládol hlboký spánok, ktorý prinášal krásne sny. Na okraji toho mesta stal dom, v ktorom žila rodinka s malým dieťatkom. To dieťatko ležalo vo svojej kolíske, ktoré ešte nespalo. Nad ním sa kolísala jeho krásna hračka. Rúčkami máva, niečo si mrmle a zrazu sa zasmeje. Keď sa ozve prvý detský smiech život víly letí v pred. Detský smiech sa zachytil na páperí kvietku a chladný vetrík ho niesol v dial ponad vysoké domy, ponad nízke mosty, ponad moria a oceány až kým nepriletelo do krajiny víl. Páperie letelo cez krajinu a detský smiech sa ozýval na vôkol. Víly ten smiech zobudil a začali vychádzať zo svojich domčekoch. Jedna sa za ním radostne rozletela. Pridali sa k nej aj ostatne pričom si radostne spievali. Jedna z rýchlo lietajúcich víl sa s ním hrala až kým páperie neprileto na určené miesto k Stromu života. Potom niekoľko víl prinieslo vili prach v kalichových nádobkách vytvorených z kvetov a to páperie s ním posypali. Tú nádhernú noc sa narodila malá víla. Všetke víly sa na ňu prišli pozrieť a privítať ju.

„Ahoj, ahoj, ahoj! Vitaj u nás!" - všetci zvolali.

„Ahoj." - odpovedala im.

Chvíľu neskôr sa na to zjavila kráľovná Anežka aj s ministrami.

„Zrodená zo smiechu, odetá v radosti. Šťastie ťa sem priviedlo. Vitaj v Údolí škriatkov! Verím, že si cestu našla ľahko. " – povedala kráľovná.

„Asi áno." - odpovedala jej nová víla.

Kráľovná sa usmiala a pozrela jej krídla či sú poriadku. Ostatne víly boli prekvapene aké ich má krásne až zhíkli. Chytila ju za ruku a nadniesla či dokáže lietať. Novej víle sa to lietanie veľmi páčilo až letela sama. Víla potom kráľovnú opäť chytila za ruku. Ona ju opatrne položila na zem. Víla stala na zemi a kráľovná okolo nej pričarovala jeden veľký kruh s podstavcami. Potom prikázala aby každá víla svojho druhu priniesla jednu vec. Víly ju poslúchli a priniesli veci z každého druhu. Sú to tieto veci: kvet, vodná bublina, točiaci sa peľ, kladivo, list, svetlo, vločka, moch, pre víly slúži ako štetec.

„Čo sú to za veci?" - spýtala sa víla.

„Pomôžu ti nájsť tvoj talent, maličká." - odpovedala kráľovná.

„Ale ako budem vedieť, ktorá z nich?"

„Poznáš to"

Malá víla nesmelým krokom vykročila k tým veciam.Prišla k prvej veci, ktorou bol červený kvet. Pozrela sa na víly, ktoré sedeli oproti na červenom kvete. Boli to záhradné víly. Potom pozrela na kvet a dotkla sa ho, ale on jej uvädol. Víla sa otočila a pozrela smutne na kráľovnú. Ona jej ukázala, že má ísť ďalej. Víla vykročila k druhej veci ktorou bola vodná bublina. Prišla k nej, zdvihla hlavu a hľadela na víly, ktoré sedeli na stromových hubách. Boli to vodne víly a jedna z nich jej zamávala. Pozrela na bublinu. Chcela sa jej dotknúť, ale bublina hneď spľasla. Prikročila k tretej veci, ktorou bol točiaci sa peľ. Zodvihla zrak na víly, ktoré sedeli na fialovom kvete. Boli to rýchlo lietajúce víly. Potom sa dotkla peľu, ktorý jej zmizol pod prstami. Kráľovná na to zalomila rukami. Víla pokračovala k štvrtej veci ktorým bolo kladivo, ale si ho nevšímala a pokračovala v kráčaní. Ako podišla kus od kladiva, kladivo sa zodvihlo. Kráľovná sa na to usmiala. Víla sa otočila a zhíkla, keď videla ako k nej ide. Kladivo prišlo bližšie a víla ho nesmelo chytila. V tom okamihu zažiarila taká silná žiara, že si musela zatvoriť oči. Ostatne víly zajasali radosťou a tlieskali.

„Ó, ešte nikto tu nevyvolaj takú žiaru, ani Viktorka. - povedala Vilka.

„Myslím, že máš pravdu. Táto malá sedmokráska musí mat naozaj výnimočný talent." - pridala sa Lesana.