Svet víl: Víla Amálka a jej čarovné poslanie

Kapitola 9.

     Od toho dňa išiel čas rýchlejšie. Deň za dňom utekal a koniec jarných príprav sa chýlil ku koncu. Víly dokončovali posledné úpravy. Amálka s Mikušom a s Fikusom usilovne pomáhali v dielni.

„Nechce sa mi veriť, že všetko zachviľu skončí, pričom sa nám práca nikdy neskončí. Vždy sa niečo nájde čo sa bude musieť opraviť." - povedal Fikus.

„Ani mne. Keď si pomyslím, že sa mi po skončení príprav začné učenie kôli mojej úlohy. Ach, keby sa dal čas zastaviť." - pomyslela si Amálka.

„Vílam všetkých ročných talentov sa začnú ďalšie povinnosti na pevnine." - dodal Fikus.

Amálka sa rýchlo spamätala zo svojich myšlienok.

„Na pevnine?" - spýtala sa.

„Áno. Víly všetkých ročných talentov prinesú po zime na pevninu jar." - odpovedal jej Mikuš.

„Čo is zabudla?"

„Zabudla som, ale teraz si všetko rozpamätávam."

„Ty si zabúdka, Amálka." - pokrútil neveriacky hlavou Fikus.

„To aj my pôjdeme?"

„My nie. Šikovníci to majú zakázané."

„Chápem. Počkať to aj Azalka, Lesana, Sonička aj Vilka pôjdu na pevninu."

„Musia. Je to ich povinnosť, pretože patria medzi tie víly, ktoré menia ročné obdobia."

Amálka zosmutnela. Fikus Mikuš nechceli, aby bola smutná preto jej povedali:

„Neboj sa. Oni sa vrátia, len čo prinesú jar na pevninu.

Amálka sa trochu rozveselila. Všetci traja potom ďalej pokračovali v robote.

Ten istý čas, ale na inom mieste.

„Pani moja, vidím, že ste šťastná." - prehovoril minister Jari.

„Áno, pán minister Jari, som veľmi šťastná . Amálka ma potešila. Už som si myslela, že ju neprijme. Opäť mám nadej..." - po tých slovách si kráľovná vzdychla a sadla si.

„Vaša láska ku kráľovi Andrejovi stále pretrváva preto dúfate, že sa sem vráti aj s ostatnými škriatkami. Chápem prečo ste chceli aby Amálka prijala tú úlohu."

Kráľovná sa milo pozrela na ministra a usmiala sa.

„Ozaj je to tak na mne vidno?"

Minister si sklonil hlavu. Hanbil sa, že povedal tieto slová. Kráľovná prišla k nemu. Chytila ho za ruku. Minister zostal zmetený.

„Vy ste jediný, ktorý má chápete. Vy jediný viete prečo mi na Amálke tak veľmi záleží a hlavne kvôli tej úlohy, ktorá bola práve jej predurčená od kráľa Andreja. Len ona to môže dokázať."

Čas od tej chvíli zase pokročil. Dva týždne ubehli ako voda až prišiel vytúžení deň - koniec príprav.

To nádherné ráno sa víly zobudili s úsmevom na tvári. Len Amálka nie.

„Dnes moje kamarátky odletia na pevninu a neviem kedy sa vrátia."

Vyšla z domčeka keď tu zrazu začula svoje meno. Poobzerala sa a uvidela svoje kamarátky. Hneď aj k nim letela.

„Kamarátky moje, rada vás vidím."

„Dozvedeli sme, že si sa na tento deň veľmi netešila." - povedala Azalka.

„Ja asi viem prečo." - pridala sa Vilka.