Svet víl: Víla Amálka a jej čarovné poslanie

Kapitola 4.

 Tretí deň skoro ráno Amálka už pracovala v dielni. Hlave sa jej od včera stále premietali slová o stratenom priateľstve, ktoré hovorili víly divadelnícky. Rada by sa dozvedela viacej o škriatkov, ale nevedela kde má začať. Na um jej prišlo, že sa skúsi spýtať kamarátiek. Možno jej budú vedieť niečo povedať. Amálka bola taká zamyslená. Vôbec si nevšimla, že niekto k nej prišiel.

„Ahoj Amálka."

Amálka sa mykla pričom sa hneď otočila k smerom odkiaľ počula slová.

„Ahojte" - povedala úsmevom keď zbadala Fikusa a Mikuša.

„Nejako si si privstala." - povedal Fikus.

„Ja viem. Včera som meškala, dnes to chcem dohnať."

„Kvôli tomu si nemusela tak skoro vstať." - neveriacky pokrútil Fikus hlavou.

Amálka sa len usmiala.

„Dobré ráno vám prajem." - z dialky sa ozvala víla Olinka.

„Dobré ráno aj vám, víla Olinka." - povedali všetci traja.

„Dnes ste tu ako prví."

„Nie víla Olinka ako prvá tu bola Amálka. My dvaja sme prišli len pred chvíľou." - povedal Mikuš.

Víla Olinka bola prekvapená, že sa Amálka snaží robiť si svoju prácu. O pár minút prišli aj ostatní šikovníci, ktorí sa hneď pustili do svojich prác.

Amálka sa v dielni zvŕtala ako vrtielko tak jej išla práca od ruky. Víla Olinka bola spokojná s Amálkou, že je taká šikovná. Nečakane prišiel Emil a zhováral sa s vílou Olinkou.

„Amálka, poď ku mne!" - zavolala na ňu.

„Prosím, víla Olinka."

„Milá Amálka, teraz pôjdeš s Emilom a za tvoju šikovnosť ti udeľujem až do zajtra voľno."

„Ďakujem, víla Olinka." - povedala

„Ahoj. Môžme ísť?"

„Ahoj Emilko. Kde pôjdeme?"

„Veď uvidíš." - odpovedal jej.

Chytil ju za ruku a už leteli.

„Kam ideme?" - spýtala sa.

„Ku Stromu života. Dala si ťa zavolať kráľovná Anežka. Mám ťa k nej osobne priviesť." - povedal Emil hrdo.

„Kráľovná!" - vykríkla.

„Snáď som niečo neurobila zle alebo áno. Nie nechcem ísť. Bojím sa." - povedala bojazlivo.

„Neboj sa. Určite si nič zle neurobila. Veď si tu len tretí deň tak si nemyslím, že by si sa mala niečoho báť a kráľovnej už vôbec." - upokojoval ju.

„Aká je kráľovná?" - opýtala sa nesmelo.

„Kráľovná je veľmi milá, dobrá, láskavá, srdečná, starostlivá a zodpovedná za nás všetkých."

„Odľahlo mi po tvojich slovách, Emilko."

Keď Amálka s Emilom pristali na konári stromu už na nich čakala strážna víla.

„Amálka, čakala som na teba. Poď za mnou!" - povedala strážna víla.

Amálka prikývla na súhlas, pričom sa celá triasla ako osika.

„Amálka budem tu na teba čakať."

„Dobre Emilko."

„Nevieš prečo si ma kráľovná dala zavolať? Urobila som niečo zle?" - opýtala sa strážnej víly, keď vošli do kmeňa stromu.