Svet víl: Víla Amálka a jej čarovné poslanie

Kapitola 8.

     Na siedmi deň ráno Amálka vstala a vzdychla si. Sedela na posteli a rozmýšľala nad včerajškom čo sa jej ten deň prihodilo.

„Celá som zmätená. Pomaly začínam strácať odvahu prijať tu úlohu. Na jednej strane kráľovná a na druhej strane lesní škriatkovia. Obidve strany hovoria len o tom stratenom priateľstve, a že ja som tá jediná, ktorá to môžem napraviť. Som ako medzi dvoma mlynskými kolesami. Asi ju neprijmem." - uvažovala nahlas.

„Teraz pôjdem do dielni pomáhať. Aspoň tam na toto všetko zabudnem aj keď len na chvíľu." - dodala.

Zodvihla sa z postele, pekné sa upravila a vyšla z domčeka. Zlietla a letela do dielni.

„Dobrý deň víla Olinka." - pozdravila sa pri príchode.

„Ahoj Amálka. Kde si bola včera?"

„Minulu noc som nevedela spať len nadránom sa mi podarilo zaspať. Zobudila som sa až poobede. Ospravedlňujem sa, že som neprišla."

„Nevadí. Niečo ťa trápi. Vidím to na tebe."

„Vy viete, čo má trápi, čím si neviem dať rady."

Víla Olinka sa usmiala.

„Amálka, musíš sa rozhodnúť. Nič iné ti nezostava. Kráľovna už určite čaká na tvoje rozhodnutie."

Amálka nič nepovedala a hneď sa pustila do roboty. Rovnaký čas, ale na inom mieste, v dedine lesných škriatkov sa Vilka rozprávala s kráľom Andrejom.

„Amálka nevie čo má robiť. Pomaly už začína o sebe pochybovať. Ja neviem ako jej môžem pomôcť. Mám obavy, že tu úlohu neprijme." - povedala nespokojná Vilka.

„Ja viem Vilka. Včera som to na nej videl. Strach jej bráni k dobrému rozhodnutiu a kvôli tomu strachu ju nechce prijať. Všetko závisí na nej či sa naše národy opäť spoja alebo nie."

„Máte pravdu. Amálka sa mi priznala. Úlohu by prijala, ale vie, že kvôli tomu bude musieť opustiť údolie a preto váha či ju prijme. Nechce opustiť svoj domov."

„Chápem ju a má pravdu. Úloha ju ozaj zavedie veľmi ďaleko od domova až do našej krajiny, krajiny škriatkov." - povedal kráľ Andrej.

„Mala by som sa už vrátiť."

„Len choď Vilka. Ak sa Amálka rozhodne, prídi mi to oznamiť."

„Prídem." - súhlasila.

Vilka sa rozlúčila s kráľom Andrejom a odišla.

„Chudinka Amálka. Viem čo ju bude čakať. Vôbec to nebude mať ľahké. Jednu vec viem, že aj keď sa bude brániť po čase ju nakoniec prijme." - povedal Andrej, otvoril portál a odišiel do svojej krajiny.

Amálka sa v dielni zvŕtala ako vrtielko až dovtedy kým za ňou neprišiel Emil.

„Ahoj Amálka."

„Ahoj Emilko. Čo si mi prišiel povedať?"

„Prečo si myslíš, že ti chcem niečo povedať."

„Inak by si sem len tak neprišiel." - zasmiala sa Amálka.

„Tak dobre. Prekukla si ma. Kráľovná Anežka si ťa dala zavolať. Strážna víla ma poprosila aby som ti to oznamil."

„Ach. Dobre. Pôjdem, ale najprv to musím oznámiť víle Olinke."

„Nie nemusíš. Už to vie, že ťa volá kráľovná."

„Emil, ty si ..." - nedokončila vetu len sa zasmiala.

„Tak poďme!" - zavelila.

Emil len pokrútil hlavou. Zlietli a leteli k Stromu života. Pristali na konári a Amálka začala pred otvorom zmätkovať. Chcela vojsť aj nechcela.