Let Me Bend You ✔

️šestnásta kapitola

Stále som sedela na chodníku. Už som neplakala. Z celého sveta mi bolo zle.
Každý sa tváril, že je všetko v poriadku, ale keby otvorili oči, tak by pochopili, že svet je celý naruby.

Z môjho rozmýšľania ma vyrušil hlas za mnou. ,,Slečna? Je vám dobre?" Otočila som sa a stála tam jedna postaršia pani. Usmiala som sa a zotrela slzu, ktorá mi vypadla.

,,Všetko je v... v poriadku," koktavo som odpovedala a trošku som zdvihla kútiky úst, ktoré mi potom zmizli.

Postaršia pani si to všimla a pristúpila ku mne. Podala mi ruku. ,,Vstaň, moja. Nemôžeš takto sedieť na chodníku, kde chodia autá," usmiala som sa na ňu a prijala som jej ruku. Pomohla mi vstať a postavila som sa pred ňu.

,,Teraz mi pozri do očí a povedz mi pravdu. Stalo sa niečo?"

Pozrela som jej do očí a vzdychla si. ,,Áno, stalo sa," nakoniec som odpovedala.

,,Trápi ťa niečo? Kľudne mi to povedz, tvoje tajomstvo bude u mňa v bezpečí."

Vzdychla som si a pozrela som sa na ňu. ,,Je to kvôli mužovi. Ľúbim ho, ale z minulosti mám zlé spomienky na... vzťahy. A nechcem sa zase namotať."

,,Čo ti hovorí srdce?" opýtala sa.

,,Neviem ani sama. Je to ťažké."

,,Tak sa posnaž. Choď domov a porozmýšľaj," povedala a usmiala sa na mňa. ,,A vyriešte si to osamote a bude to dobré. Ver mi." pohladkala ma po líci a úsmev jej nezišiel z úst.

,,Tak dobre. Tak ja už pôjdem. Ďakujem za vypočutie," usmiala som sa na ňu.

,,To je v poriadku, drahá. Len choď," poďakovala som a rozlúčila som sa s ňou.

Išla som domov po uliciach, ktoré som vôbec nepoznala, ale snažila som sa nejako odtiaľto dostať. Aj keď bola noc a celé mesto spalo, tak som nechcela, aby sa mi niečo stalo.
Bezpečne som sa dostala domov o tridsať minút.

Vošla som do výťahu a stlačila číslo. Výťah sa pohol a potom zastavil na mojom poschodí. Otvorila som dvere od výťahu a vyšla som von. Podišla som k dverám a vložila kľúč do zámku. Dvakrát som pretočila a dvere sa otvorili. Vošla som a zatvorila som za serbou dvere. Počula som hlasy idúce z kuchyne. Vyzula som si podpätky a išla som do kuchyne.

Vstúpila som dovnútra a tri páry očí sa m zapichli do hrude. Chloe bola celá bledá a plakala. Travis vedľa nej sedel a upokojoval ju a Mike ju držal za ruku. Chloe hneď vyskočila zo stoličky a vbehla mi do náručia.

,,Bože! Ani nevieš ako som sa zľakla, keď prišiel Travis a povedal, že si odišla a nepovedala si kam ideš. Všetci sme boli vystrašení," neustále rozprávala a ja som pozerala na Travisa. Videla som v jeho očiach strach a smútok kvôli tomu, že som ho odmietla.

,,Som v poriadku, Chloe. Iba chcem ísť spať a byť sama."

Slovo sama som zvýraznila a Travis sklonil hlavu. Vedela som, že rozmýšľa ako sa so mnou porozprávať o dnešnom večery.

,,Tak ja radšej pôjdem," povedal Mike a vstal. Podišiel ku mne a objal ma. ,,Nekaz si vzťah s Travisom. Ver mi," odtiahol sa a usmial sa. Obišiel ma a dvere sa za ním zatvorili.

,,Takže," ozvala sa Chloe. ,,Ja pôjdem do svojej izby. Nebudem vás rušiť."

Travis si odkašľal. ,,Budeš sa mi vyhýbať aj naďalej?"

,,Musím sa rozhodnúť, Travis. Je to s tebou veľmi ťažké. Neviem, čo chceš..."

,,Ja chcem teba," ozval sa.

Pozrela som na neho. ,,Ale to isté chcem aj ja, ale niečo nám v tom bráni."

,,Mohla by si prísť do mojej kancelárie po škole?" opýtal sa opatrne.

,,Chceš sa so mnou o niečom porozprávať?"

Prikývol. ,,Áno. Prídeš?"

,,Dobre. Prídem," povedala som nakoniec. ,,Ale teraz by som si chcela ísť oddýchnuť."

,,Iste. Už aj tak pôjdem," vstal a obišiel ma, ale zastavil sa pri mne. Chcel ma pobozkať na pery, ale odvrátila som hlavu, takže ma pobozkal na líco. Rozlúčil sa so mnou a dvere sa za ním zatvorili. Naďalej som pozerala do neznáma.

Ucítila som, ako sa mi zase tlačia slzy do očí. Jedna vypadla a potom ďalšie za ňou. Rozplakala som sa. Ale nechcela som, aby ma počula Chloe, tak som vstala a odišla do svojej izby. Ľahla som si na chrbát. Prišla mi správa, ale nechala som ju tak. Chcela som byť sama.

Vyzliekla som si šaty a vošla som do kúpeľne. Napustila som vaňu do polovice a dala som si dole spodnú bielizeň. Vošla som do vane a teplá voda uvoľnila celé moje telo.
Umyla som si vlasy a telo. Keď som bola hotová, zostala som v nej ležať, až kým nezačala byť chladná.

Rýchlo som z nej vyšla von a obliekla som si pyžamo a na to župan. Vyšla som z kúpeľne a zamierila do postele, ale v tu chvíľu mi zase zapípala správa a tak som ju otvorila. Bola od Travisa.

Travis:
- Prepáč mi to. Nechcel som, aby sme sa pohádali, ani nič z toho. Dosť ma to trápi. Nechcem, aby sa niečo medzi nami pokazilo. Veľmi ťa ľúbim, Mia. Dobrú noc.

Neodpísala som, len som si vyzliekla župan. Ľahla som si do postele. Chvíľu som tak ležala a rozmýšľala, čo mi to dnes večer hovorila tá po staršia pani. Mala ona vlastne pravdu? Mala by som s ním to všetko vyriešiť?

Asi to zistím sama zajtra po škole. Aj keď sa bojím. Čo mi vlastne povie? Mala by som to zrušiť? Ale radšej to nechám tak. Keď chcem vedieť, na čom sme, tak musím ísť. Cez moje premýšľanie sa moje oči začali pomaly zatvárať a mňa pohltila tma.