Ráno som vstala a snažila sa ešte spamätať z toho čo sa mi včera stalo.
Otvorila som oči a vzala si mobil do ruky.Počkať čo ?
" Marcus a Martinus vás označil na fotke"
Neverila som tomu čo vidím.Rychlo som im tam hodila koment.
Ked som sa ako tak upokojila rozhodla som sa že sa už pôjdem nachystať do školy.
Naraňajkovala som sa a vybrala sa do školy.
Ako vždy ma už pri škole čakala Anna.
Celu cestu do triedy sme rozoberali to čo sme včera zažili.Popravde by som ich ešte potrebovala stretnúť chýbajú mi a hlavne Marcus.
Ale teraz už su určite na ceste späť do Nórska a na mna si už ani nepamätajú.Prvá hodina matika ach nič horšie nemôže byť.Proste s matikou nie sme kamarátky vôbec.
Sadla som si na miesto k Anne a čakali sme na príchod učiteľky.
V tom sa spustil školský rozhlas v ktorom vyhlásili aby sme sa všetci premiestnili do telocvične kvôli nejakému koncertu.Stavim sa že to zas bude nejaký nudný operný koncert pri ktorom zaspím.
Usadili sme sa na lavičky a čakali na koncert.V tom si niekto vedľa mna sadol.Ach zase ten Mike.Od vtedy čo prestúpil ku nam na školu mi nedal pokoj.Ale to by nebol on keby si neodpustil nejakú blbu poznámku "A ty čo niesi nalepená uplne v predu ked tam budu ty dvaja tvoji krásavci "
Počkať aký krásavci ? Nestihla som dopovedať a zrazu sa otvorili dvere od telocvične odkiaľ vbehli Marcus a Martinus.Nemohla som tomu uveriť že ich vidim znova.Začali spievať pesničku Bae pri ktorej pobehovali pomedzi rady.Martinus vbehol do nášho radu a začal si s každým podávať ruku.Ked pri mne zastavil usmial sa a ako jedinú ma objal.Rozbehol sa naspäť k pódiu a niečo pošepkal Marcusovi ktorý si hneď na to začal premeriavať celú telocvičňu ako keby niekoho hľadal.Ale po chvíli sa naše pohľady stretli a on namna nahodil ten jeho dokonalý úsmev.
Ďalšia pesnička nasledovala Without you čiže moja najoblúbenejšia.
Stale som cítila ten jeho pohľad na mne a ja som mu jeho úsmev opätovala tiež.
Po skončení koncert nasledovala menšia autogramiáda cez prestávku.
Jasné že som tam musela ist nemohla som si to nechať ujsť.
"Ahoooj zase sa vidíme" dopovedala som sa objala sa s nimi.Zistila som že tu budu ešte nejake tri dni čo bolo super.Zrazu tam vbehol Mike.
"Ahooj moja tak už si sa zoznámila ..bože chlapci ospravedlňte ju ona je strašne hanblivá stači keď jej napíšete na autogram ( Pre Melinu )
ach tažké to mam s ňou taku hanblivu frajerku mat neni ľahké."
Akože on sa zblaznil ? Iba som stala na mieste ako zamrznutá a nevedela sa ani pohnúť.Z toho ma ale vytrhol Marcusov pohľad na mne už som to nevydržala a naštvaná a strapnena som sa rozbehla preč.Nohy ma niesli a ja som ani nevedela kde smerujem tak som zabočila do šatne.
Neviem prečo ma to tak vzalo ale keď som tam stala a videla ten sklamaný možno až smutný pohľad v Marcusových očiach nevydržala som to.
V tom niekto otvoril dvere.
