Sedela som v ľavici ako obarená.
Ako vážne prečo mi o tom nepovedal že ešte týžden ostávajú na Slovensku a hlavne v mojej škole ?
Myslim že mam plán..pousmiala som sa sama pre seba.
Kedže Marcus sa rozhodol byt za tajomného rada si zahrám tuto hru aj ja.
"Takže žiaci privitajte vašich nových spolužiakov" ked toto učiteľka dopovedala hned som začala hrať moju hru
Povedala im že si môžu sadnúť tam kde chcú a v tom Marcus hned zamieril k mojej ľavici.Myslim že v ten moment ma znenávideli všetky moje spolužiačky.Marcus
Hneď mi bolo jasne že si musim sadnúť k Meline.
Potichy som ju pozdravil a ona na mna doslova zakričala "Ahoj ja som Melina teší ma"
Nechápal som o čo jej ide.Celu hodinu som z nej nemohol spustiť oči ...neveriacky som sledoval ako ma tie jej nádherne oči ignorujú.
Nedokázal som sa sústrediť na nič iné.Melina
Hah keby ste ho videli ten nechápavý pohľad.
Nevedela som koľko tuto hru chcem hrať ale hranice som si teda neurčovala.
Zazvonilo na prestávku a ja som hned vyletela z lavice za Tinou.
Všetko som jej vysvetlila.
Celu prestávku sme sedeli na lavičke a rozprávali sa o o dnešnej školskej party.
"Tak čo ideš tam ?" Opýtala sa ma Tina.
"Jasne" odpovedala som jej s úsmevom.
Vrátila som sa do triedy a Marcus stale sedel v ľavici pri mojom mieste.
Prišiel mi nejaký divný.
Kapucňa z mikiny na hlave ktorú mal sklonenu dole smerom k podlahe.
Sadla som si do lavice a cítila jeho pohľad na mne.
Otočila som sa a videla jeho pohľad.Počkat on plače ?
Mala som pocit ako by sa niečo vo mne zlomilo.Hned v tom som ho pritiahla k sebe a silno objala.Bolo mi jedno že nas pozorujú všetci spolužiaci hlavne že som mala pri sebe Marcusa.
"Prepáč" snažila som sa ho ukľudniť.
Takto sme v objatí sedeli až do začiatku hodiny.
Navzájom sme si odpustili.Ešte to len vydržať tie ďalšie hodiny v škole plne nenávistných pohľadov všetkých dievčat zo školy.