Dvere sa otvorili a v nich stal Marcus.
"Prečo si smutná ?" pozrel sa na mna a venoval mi kúsok z jeho úsmevu.
Všetko som mu vyrozprávala.
Objal ma a potom ma vyviedol zo šatne spät do triedy.
"Myslim že sa vidíme už naposledy kedže zachvilu odlietate naspäť domov"
Bolo tažké tomu uveriť že ich znova už neuvidím.
Sadla som si do lavice a sledovala cez okno odchádzajúcich chlapcov.
Budu mi chýbať ale s tym ja už nič nespravím.
Cely den v škole som bola doslova v tranze.Každu prestávku čo som prešla cez chodbu ma ostatne dievčata zabíjali pohladom.
Bolo mi jasne čo to spôsobilo.
Zazvonilo na koniec poslednej hodiny a ja som rýchlo vybehla zo školy.
V tom som započula ako niekto zamnou beži hned som si myslela že je to Mike a tak som sa otočila.
Počkať ? Čo ? V ten moment ma dostal úplný pocit štastia.
Marcus
Proste som ju chcel prekvapiť.Mam ešte tri dni čas a musím jej to stihnúť povedať čo k nej cítim.Pri každom pomyslení na nu sa mi vždy vyčarí úsmev na tvári.
"Poď" stiahol som ju za ruku a mieril som do kaviarne.
Objednali sme si a približne na hodinu sme sa zakecali.
Ako to povedať každú minútu ju mam stale radčej a radčej.
Potom sme sa rozlúčili a každý z nas išiel svojou cestou.
Melina
Hned po príchode domov mi zapípal mobil.
M : Chcem sa ti poďakovať za dnešok bolo to hrozne super ❤️
Melina : To ja ti mam za čo ďakovať nie ty mne
M : Zajtra o 8:00 pridem pre teba
Melina : okeej
Odložila som mobil a rozmýšľala som čo ma zajtra asi čaká.Potom som zaspala
