Sex,drugs,party,love

Chapter 10

A potom sa mi zatočila hlava. Nie! To nemôže byť pravda! To by nespravil.. On by toho nemohol byť schopný! Moje nohy sa zmohli na pár krokov k nemu. Cítil som, ako aj mne klesá srdce.. Ako padám na kolená a chytám jeho studenú ruku.. Pred sebou som mal jeho telo.

"Oci prosím prebuď sa prečo si za mnou išiel.." Dal som mu pár faciek aby sa prebudil ale nezaberalo to. Nie! On nemôže zomrieť! I keď ma odsudzoval za to že som bol len trochu iný ako on, tak ja by som mu neprial smrť!

Zobral som pohár studenej vody a vylial to na neho. Nereagoval. Začal som z dýchaním z úst do úst a potom masáž srdca. Onedlho otec lapal po dychu, a podarilo sa! "Fuj preboha, to čo si na mňa vylial?" Spýtal sa ma miesto poďakovania za záchranu života. Hmm, už sa asi nikdy nedočkám toho kedy ma prestane odsudzovať.

Natiahol som k nemu ruku, aby som mu pomohol vstať zo zeme, ale samozrejme, ani ruku si so mnou nepodá. Vyštverá sa nejak inak, veď som gay a toho sa dotýkať nebude. Samozrejme, veď ja som ako nejaká nestvora pre neho. Ktorá mu zachránila život.

"Kde je ten kokot? Prečo ťa zobrali do vezenia? Louisi okamžite odpovedaj a žiadne výhovorky!" Otec na mňa sypal toľko otázok, ako nikdy pred tým. Už dlho sme sa nerozprávali, škoda že sme teraz začali takto. Mohlo to byť úplne inak, ale okolnosti nám neprajú.

Otec zobral nožík a začal hovoriť. "Keď toho bastarda nájdem tak mu prepichnem srdce a potom si ho podám na večeru." Pregĺgol som. Vedel som že hovorí o Harrym. Teda on vedel že je James? A mne nič nepovedal? "On sa viac s našou rodinou zahrávať nebude. To mu nedovolím. Obyčajný bastard ktorý nám robí zo života peklo." Hm, tak možno sebe. Keby tak neklamal boli by sme doma. Mohol sa mi dobre ospravedlniť, možno by som to prijal.

Prebudil ma nejaký buchot, čo vychádzal z kuchyne. Trochu som otvoril dvere. "TAK KDE JE? POVEDZ MI TO LEBO HO POJDEM HĽADAŤ SÁM!" Ježíšku na krížku. To je Louisov otec. A ide po mne. Teda, mohol by ísť aj po Stanovi, ale pochybujem. Dúfam že mu Louis nepovie kde som, lebo zahliadol som v jeho ruke nožík. A som ešte dosť mladý na smrť. Teda, ušiel som jej teraz, ale to na tom nič nemení. Svoj život veľmi rád nemám, mal som ho rád keď som bol vo skupine. Keď som bol voľný. Nemusel som poslúchať nikoho. Hah, za túto vetu by sme sa všetci zasmiali. Samozrejme že som niekoho musel poslúchať. A ten niekto bol Modest!Managment (neviem ako sa to píše a mám to v piči :D ) . Ničili nám životy, a zanechalo to aj dôsledky teraz. Keby nás nechali kľudne žiť, tak by sme boli teraz jedná šťastná rodinka. Ja som ich veľmi neposlúchal. Nechceli aby ľudia vedeli že sme gayovia. Ani Louis to nechcel.

Mne to bolo jedno. Chodil som do gay barov, dokonca som tam aj zobral svoju svoju "frajerku" od modestu. Mne to bolo jedno čo si o nás ľudia myslia, a aj my to je. Ignoroval som ich, lebo som vedel že sa nezmenia. Ani keby čo bolo. Ale zase Louisa to trápilo. Áno, on sám si najal Eleanor. Ale potom s ňou začal narábať modest a zhoršovalo sa to.

Louiho rodina je celá homofobov. Zato naša rodina keď zistila že som gay a že chodím s Louisom boli nadšený. Louisa skoro vyhodili z domu. Nikoho vtedy nemal, okrem mňa. A ja som mu sľúbil že si založíme svoju rodinu. Ale sklamal som ho. A sklamal som aj seba.

Otvoril som okno a skočil som von. Dopadol som na zem a poranil som si ruku. Ale potom na niečo napadlo. I keď sme sa s Louim povadili, nemôžem ho opustiť. Tak som skočil späť. Zobral papier a napísal na neho kde ma nájde a rýchle skočil späť. Dúfam že ho nájde, dal som ho na viditeľné miesto. Skryl som sa za dom. Dúfam že tam to už jeho otec prehliadol. A nepôjde tu.

Počul som o čom sa rozprávali. Vlastne som aj videl. Je tam okienko, a mal som veľké šťastie že ma jeho otec nezbadal. Louis keď uvidel papier rýchlo ho skryl. "No vidíš, nie je tu. Prišiel som ku Stanovi sám. Môžeš sa ho spýtať, i keď neviem kde je. Už si to tu prehliadal. Môžeš odísť z domu." povedal svojmu otcovi. Hmm, bolo to celkom slušné na túto situáciu. Ale našťastie mu to otec uveril.

 Počul som jeho kroky a neskôr videl jeho chrbát. Nemal som ho rád. Odsudzoval svojho syna. Neznášal som takých ľudí. Ani si nezaslúžia byť nazývanými ľudia. To nie sú ľudia, to je nejaký druh opíc ktoré neznášajú iný druh ako sú oni.

Počul som šuchotať lístie, tak som sa obzrel. "A teraz čo?" Vyšlo z Louisa. No ja sám som to nevedel..

Čo vám na to poviem.. Som dobrá :DD Túto časť venujem Lucke (aspoň myslím že sa tak voláš:DD) ktorá zachránila Harryho a Stana pred smrťou. :D Nepochopíte, ale to nevadí:) Som dobrá duša ale dobrá duša pridá diel keď tu a na bývalej časti bude 50+ reads.. šak klasika :D A prosím votes a komentáre sú zadarmo, a čo je zadarmo to je zdravé a mňa to poteší:):) O:)