One Plus Four [IwaOi,SK]

Three

Ku koncu dňa mi nebolo najlepšie, preto som nakoniec tréning vynechal. Zvyčajne ma len tak niečo nezloží, no dnešok bol výnimka. Oikawa bol hneď zo začiatku celý bez seba, chcel si dať cvičný zápas. Jeho úsmev ochabol až keď uvidel, že nie som prezlečený a chystám sa na odchod. Všetkých to očividne prekvapilo, no len Oikawa sa nedal zastaviť. Stále vravel, že nech naňho chvíľu počkám pokým sa prezlečie a pôjde so mnou. Podľa jeho slov ma predsa nemôže nechať ísť samého, keď mi nie je dobre. Tá vážnosť, neoblomnosť a postoj, ktorý ukazoval. Volejbal mu akoby zmizol z hlavy, celý zápas a nadšenie. Musel som ho veľmi presvedčiť, že nie som malá baba a že domov viem dosť aj sám. Stále sa nezdal spokojný, no nakoniec to nechal tak.

Aj keď ešte nebol večer, studený vzduch dával o sebe jasne vedieť. Mierne sa mi točila hlava a bolesť v bruchu neustupovala. Jediné, čo som práve chcel vidieť bola moja posteľ. Ak mám byť úprimný, ani neviem ako som sa ocitol pred domom, no to bolo teraz jedno. Mamu prekvapilo, že som doma tak skoro a keď videla, ako skleslo sa tvárim, hneď ku mne pristúpila a položila mi ruku na čelo. So slovami, že si mám ísť hneď ľahnúť, odbehla do kuchyne. Ani to nemusela hovoriť.

O pár minúť keď prišla som už ležal po perinou. Na stolík mi položila pohár s vodou a tabletky. Ešte niečo hovorila, no ja som nemal silu počúvať. Zaspal som skôr, než som sa nazdal.

Prebral som sa asi o hodinu neskôr. Môj skromný odhad sa však nikdy netrafí a po pozretí sa na hodinky som prekvapivo zistil, že som spal niečo vyše dvoch. Nemohol som si dovoliť spať celý večer. Načiahol som sa po vode a vypil tabletky. Hlava už toľko nebolela a žalúdok sa už zdal kludnejší. Keďže ale ja nerád ostávam v posteli, onedlho som nemal čo robiť. Skončilo to tak, že som si zobral nejakú knihu a na ďalšie dve hodiny nevedel o svete.

Po veľmi skromnej večeri, aby som zbytočne nedráždil žalúdok, som si zas ľahol. No keďže som už musel mať preležaniny, radšej som spojil príjemné s užitočným, sadol si na stoličku a už automaticky zapol počítač. Rovnaké heslo, rovnaká rutina. Zopár chalanov mi zhrnulo, čo bolo nové na tréningu (nič) a to bolo asi tak celé zaujímavé. Pohľad mi ale stále padal na správu od toho neznámeho týpka zo včera. Po tom, ako som asi odmietol s ním ďalej viesť konverzáciu mi niečo ešte napísal. Zvedavosť však zvíťazila a tak som to rozklikol.

Mimozemšťan24: Nebuď taký zlý k človeku, čo ťa pozná

Mimozemšťan24: ......

Mimozemšťan24: Vieš, že aj odísť bez rozlúčky je neslušné? ಥ_ಥ

Mimozemšťan24: Tak teda zajtra ^^

Naozaj nepochopím jeho vytrvalosť. Aké zajtra? Akoby som niekomu ako je on odpísal. Neexistuje navyše šanca, že po včerajšom jasnom náznaku, že si s ním už písať nebudem, bol schopný mi niečo nap-

Mimozemšťan24: Aký si mal dnes deň? Ja nič moc ¬_¬

Nie, ja mu neodpíšem.

Mimozemšťan24: Vyzeral si nejak divne dnes, je všetko ok? O.O Snáď nič vážne

Dobre, toto ma už začalo mierne zaujímať.

Iwaizumi: Kedy si ma videl, keď hento vieš?

Mimozemšťan24: Tak to vieš, presný čas si pamätať nejde ◔̯◔.Tak pred koncom dňa si mi prišiel taký iný

Koniec dňa. Takže buď ma videl niekde na ulici alebo chodí so mnou do školy. Škola mi príde pravdepodobnejšia, keďže vraví, že sa s ním poznám. Ja zistím, kto si ty stalker. No aby toho človek dosiahol sa musí správať .... priateľsky? Hra kto z koho.